Haag 17. decembra (TASR) - V rámci záverečného pojednávania s exprezidentkou bosnianskej Srbskej republiky (RS) Biljanou Plavšičovou dnes pred haagskym tribunálom ako svedok obžaloby vystúpila bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová.
"Nepredstaviteľné hrôzy" bosnianskeho konfliktu z rokov 1992-95 Albrightová prirovnala k udalostiam počas druhej svetovej vojny, ktoré ako rodáčka z Československa zakúsila na vlastnej koži.
Šéfka americkej diplomacie z rokov 1997-2001, ktorá predtým (1993-96) pôsobila ako veľvyslankyňa USA pri OSN, je doteraz najvyšším predstaviteľom USA, aký vystúpil pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Počas výpovede bol v sále zástupca americkej vlády, ktorý zaujal miesto vyhradené pre tzv. priateľov súdu. Tí slúžia ako asistenti porotcov alebo obžalovaných.
Albrightová opisovala svoje pocity, keď sa dozvedela o zabíjaní, znásilňovaní Nesrbov v bosnianskej vojne a ich väznení v koncentračných táboroch. "Bolo nepredstaviteľné, že sa takéto veci môžu diať. Zdalo sa, že sa to deje zámerne, že nejde o nejakú náhodu, plienenie opitého vojaka, ale o súčasť určitého plánu na vyhladenie rôznych skupín ľudí," vyhlásila Albrightová.
Plavšičová, ktorá Albrightovú počúvala z lavice obžalovaných, v októbri uznala svoju vinu zo zločinov proti ľudskosti a prebiehajúce pojednávanie slúži len pre rozhodnutie o výške trestu.
Zvyšné body žaloby, vrátane obvinenia z genocídy, prokuratúra následne stiahla. Plavšičovej hrozí doživotné väzenie, vynesenie verdiktu sa očakáva začiatkom budúceho roku.
Albrightová, ktorá si svojou podporou pre ICTY získala prezývku Matka tribunálu, svedectvo poskytla v druhý, predposledný deň pojednávania.
Plavšičová (72) je jedinou ženou, ktorú ICTY verejne obžaloval. Zároveň je najvyšším balkánskym predstaviteľom, ktorý uznal vinu v súvislosti s bosnianskym konfliktom s viac ako 200.000 mŕtvymi. Obžalovaná má vystúpiť v stredu.
Albrightová spomenula fotografie, ktoré prichádzali z vojnovej Bosny a ktoré jej pripomínali obrázky z druhej svetovej vojny. "Veľmi dobre poznám hrozné obrazy z tých čias (druhej svetovej vojny). Vidieť ľudí vháňaných do autobusov a vlakov ... rozdeľované rodiny a hrozné príbehy o okolnostiach páchaných zločinoch mi pripadalo ako opakovanie," vyhlásila Albrightová, ktorá sa podľa vlastných slov vývojom na Balkáne podrobne zaoberala ešte pred tým, ako sa v roku 1993 stala ambasádorkou USA pri OSN.
Pripomenula, že jej otec v rokoch 1945-48 pôsobil v Juhoslávii ako československý veľvyslanec a dodala, že Juhoslávia je po USA a Československu krajinou, ku ktorej má najbližší vzťah. "Celý život som sa zaujímala o bývalú Juhosláviu," povedala.
Plavšičová, bývalá profesorka biológie na sarajevskej univerzite, svoju politickú kariéru začala ako radikálna nacionalistka a pravá ruka politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Ten sa pred zatknutím ukrýva na neznámom mieste.
Po tom, čo Karadžič pod medzinárodným tlakom v rok 1996 odišiel z politiky, Plavšičová ho vystriedala na poste prezidenta RS. So svojím predchodcom sa názorovo rozišla a vytláčaním Karadžičových stúpencov z politického rozhodovania si získala sympatie Západu, ktorý jej kroky podporoval.
Plavšičová a Albrightová sa medzi štyrmi očami stretli začiatkom roku 1998 - krátko pred tým, ako Plavšičová podnikla politicky riskantný krok a rozpustila parlament RS, ktorý blokoval implementáciu mierových dohôd z Daytonu. Novozvolený parlament otvoril cestu pre prijatie daytonských dohôd, čo umožnilo spustenie dodávok medzinárodnej pomoci pre zbedačenú RS. Vo voľbách prezidenta RS v septembri toho istého roku však Plavšičovú porazil ultranacionalista Nikola Poplašen.
Na otázku obhajoby o vzťahoch s Plavšičovou, Albrightová obžalovanú označila za "rozporuplnú". Na jednej strane bránila záujmy Srbov, na druhej strane úprimne podporovala dohody z Daytonu, ktoré ukončili vojnu v Bosna a ktoré odmietala veľká časť bosnianskych Srbov, vyhlásila Albrightová.
"Jasne povedala, že podporuje Dayton, následkom čoho prehrala vo voľbách," povedala Albrightová, ktorá Plavšičovú označila za "ženu, ktorá si stojí za daným slovom".
