Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
HAAG, BRATISLAVA. Státisíce vysídlených nevinných ľudí, tisícky ďalších zavraždených pre svoju etnickú príslušnosť. Len málokto dnes pochybuje, že zverstvá páchané počas vojny v Juhoslávii boli cieleným masovým vyvražďovaním.
Dvadsať rokov sa Srbi a Chorváti sporili o to, kto spáchal horšie zločiny. V utorok sa to skončilo verdiktom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) v Haagu, najvyššieho súdneho orgánu OSN. Obe strany sa dopustili vraždenia civilistov, no obvinenia z genocídy súd odmietol.
Všetko zničili
Z neformálneho obviňovania sa súdny proces stal pred šestnástimi rokmi, keď Chorváti podali žalobu na Srbov. Vyčítali im všetky zločiny, ktoré sa voči nim dovtedy nepotvrdili, od Belehradu žiadali, aby všetkých vojnových zločincov postavil pred súd, vrátil im kultúrne dedičstvo a obete odškodnil.
Najväčší masaker zo strany Srbov sa udiala v chorvátskom Vukovare. Mestečko v roku 1991 okupovali srbské jednotky tri mesiace.
Desaťtisíce Chorvátov museli utiecť, ďalších asi 260 mužov Srbi zajali a následne zavraždili.
-
Čin, ktorého cieľom je vyhladenie celej alebo časti národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.
-
Zabíjanie členov skupiny.
-
Spôsobovanie vážnych zranení členom skupiny.
-
Úmyselné zavádzanie životných podmienok, ktoré vedú k fyzickému ničeniu skupiny.
-
Zavádzanie opatrení na zamedzenie pôrodnosti.
-
Nútený odsun detí členov skupiny.
„Všetko od kultúrnych až po prírodné cennosti zničili, všetko, čo bolo pre nás cenné,“ povedala pre Reuters Vukovarčanka Kata Lozančičová. Aj ona si myslí, že išlo o genocídu.
Srbi podali žalobu pred piatimi rokmi. Chorvátom vyčítajú operáciu Búrka, ktorá viedla k vyhnaniu dvestotisíc etnických Srbov z chorvátskeho územia. Dodnes sa presne nevie, koľko z nich transport neprežilo. Podľa Chorvátov bolo nevinných obetí asi 200, podľa Srbov viac ako tisíc.
Verdikt ICJ predniesol Slovák – predseda súdu Peter Tomka. Podľa neho spáchali obe krajiny počas konfliktu „mnoho zločinov“, ale genocída to nebola. Jej podmienkou je totiž „snaha o vyhladenie populácie ako takej“ a to sa žiadnej zo strán nepodarilo dokázať.
„To, čo sa bežne nazýva etnickými čistkami, nie je genocídou. Čistky môžu byť súčasťou plánu na genocídu, ale len vtedy, ak je ich cieľom vyvraždenie celej etnickej skupiny,“ cituje BBC časť Tomkovho prejavu.
Obvinenie z genocídy je veľmi ťažké dokázať, aj preto, že je to najťažší zločin v medzinárodnom práve. V prípade občianskej vojny v Juhoslávii sa to podarilo len pri masakri moslimov Srbmi v Srebrenici.
Preto konečný verdikt nie je podľa BBC až takým prekvapením. „Jedinou záhadou je, prečo sa prípad dostal až tak ďaleko,“ napísal korešpondent BBC Guy Delauney.
V Belehrade ani v Záhrebe nemajú veľmi čo oslavovať, keďže Haag o oboch stranách konfliktu povedal, že vytláčali etnické skupiny z oblastí, ktoré ovládali.
„No aspoň sa po šestnástich rokoch skončil tento toxický spor,“ zakončil Delauney analýzu.
Najdôležitejšia udalosť
Historické spory sú v Srbsku aj v Chorvátsku stále živé, no krajiny postupne začínajú spolupracovať. Chorváti v roku 2013 vstúpili do Európskej únie a Srbi by ich chceli nasledovať, nemôžu teda svoje vzťahy s historickým rivalom príliš vyhrocovať.
„Tento verdikt bude zrejme najdôležitejšou udalosťou v bilaterálnych vzťahoch s Chorvátskom,“ povedal ešte pred vyhlásením verdiktu srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič.
„Pravdepodobne sa tým skončí spor o to, kto je horší zločinec, ktorý trval dvadsať rokov.“
