REYKJAVIK. Islanďania už čoskoro budú môcť verejne uctievať severských bohov, ako je Thor, Odin či bohyňa Frigg. Bude to možné vo svätyni, ktorej výstavba sa začne tento mesiac pri hlavnom meste Reykjavík. Pôjde o prvý významný chrám takéhoto druhu postavený na Islande od vikinských čias, informuje agentúra Reuters.
Hoci uctievanie pohanských bohov vydláždilo pred približne 1000 rokmi v Škandinávii cestu ku kresťanstvu, v súčasnosti si na Islande znova získava obľubu moderná verzia severského pohanstva.
"Neverím, že niekto verí v jednookého muža, ktorý jazdí na koni s ôsmimi nohami. Vnímame tieto príbehy ako poetické metafory či prejav prírodných síl a ľudskej psychológie," Hilmar Örn Hilmarsson, veľkňaz náboženskej organizácie Ásatrúarfélagiđ, propagujúcej na Islande vieru v severské božstvá.
Členská základňa Ásatrúarfélagiđ sa za uplynulé desaťročie strojnásobila, pričom vlani dosiahla číslo 2400 z celkového počtu 300.000 obyvateľov tohto škandinávskeho ostrovného štátu.
Predmetný chrám bude mať kruhový tvar a postavia ho na kopci vypínajúcom sa nad Reykjavíkom. Okrem náboženských obradov sa v ňom budú konať i svadby, pohreby a slávnosti prijímania mena či uvedenia do dospelosti.
Islandskí novopohania ešte stále oslavujú starodávny obetný rituál nazývaný blót, a to hudbou, čítaním, jedením a pitím. Na rozdiel od pôvodných zvykov však už vynechávajú zabíjanie zvierat.
