Toronto 16. decembra (TASR) - Kanada pristúpila dnes podpisom premiéra Jeana Chrétiena ku Kjótskemu protokolu. Oficiálna ratifikácia prichádza po mesiacoch ohnivých diskusií a je významnou podporou pre dohovor z roku 1997, ktorý účastníkov zaväzuje znižovať emisie skleníkových plynov prispievajúcich ku globálnemu otepľovaniu.
Kanadský parlament schválil ratifikáciu minulý týždeň, keď Chrétienova Liberálna strana svojou väčšinou prekonala odpor zo strany skupín naklonených podnikateľskému prostrediu. Na nadobudnutie účinnosti musí Kjótsky protokol prijať najmenej 55 krajín, vrátane tých, ktoré v roku 1990 produkovali 55 percent svetových emisií.
I keď protokol ratifikovalo už vyše 80 štátov, jeho odmietnutie Spojenými štátmi, ktoré sú zodpovedné za asi štvrtinu človekom vyrobených emisií oxidu uhličitého, prakticky znamená, že stanovené ciele musia prijať všetky ostatné priemyselné krajiny. Rusko už naznačilo, že tak urobí, čím by protokol vstúpil do platnosti.
Americký prezident George W. Bush odmietol dohodu s tým, že by hospodárstvo USA stála 400 miliárd dolárov a 4,9 milióna pracovných miest. Jeho alternatívou sú dobrovoľné iniciatívy priemyselných odvetví zamerané na zníženie emisií. Dohovor odmietla aj Austrália.
Proti protokolu viedli kampaň kanadské provincie vyrábajúce energiu pod vedením Alberty, ako aj energetický sektor. Podľa nich nebude kanadský priemysel schopný konkurovať americkým rivalom pracujúcim bez obmedzení z dohovoru. Prieskumy však ukázali, že väčšina Kanaďanov podporuje prijatie dohody.
Kjótsky protokol vyzýva na zníženie emisií skleníkových plynov o šesť percent pod úroveň z roku 1990. Tento cieľ by mali účastníci dohody dosiahnuť do roku 2012.
Realizačný plán kanadskej vlády hovorí o zmenách vo využívaní energie v celej spoločnosti, vrátane úprav domov s cieľom efektívnejšej spotreby či jazdení na úspornejších autách s ekologickejším palivom. Pre petrochemický priemysel sú plánované stimuly pre splnenie cieľov.
V prípade ich dosiahnutia zníži Kanada ročnú produkciu skleníkových plynov o 180 megaton, čo je stále o 60 megaton menej, než požaduje Kjótsky protokol. Krajina ich chce vykompenzovať vývozom zdrojov čistej energie, k čomu by mohol patriť predaj elektrickej energie z vodných elektrární Spojeným štátom. Proti takémuto plánu však namieta Európska únia.
