Oklahoma City 16. decembra (TASR) - Dobrovoľníci, ktorí pomáhali pri hľadaní častí tiel obetí bombového atentátu v Oklahoma City, sa emocionálne zotavovali oveľa rýchlejšie, ako psychológovia očakávali, uvádza sa v najnovšej štúdii.
Hladina posttraumatického stresu a depresií bola dva roky po útoku z roku 1995, pri ktorom zahynulo 168 ľudí, skoro nulová - dokonca aj u tých, čo niektorú z obetí osobne poznali, konštatovali vedci z University of Oklahoma Health Sciences Center.
Sedemnásťdňového pátrania po telách obetí a dôkazoch sa okrem zdravotníkov zúčastnilo aj vyše 130 dobrovoľníkov. Časť z nich, vrátane študentov medicíny a zubárov, poznali niektorú z obetí bombového atentátu.
"Pozostatky známej osoby mohli byť kdekoľvek v ich blízkosti," poznamenala Phebe Tuckerová z katedry psychológie na OU Health Sciences Center.
Dotazník so stovkou otázok vyplnilo asi 50 dobrovoľníkov, ktorí po atentáte prišli do styku s telami obetí. Výsledky štúdie zverejnili v decembrovom vydaní magazínu American Journal of Orthopsychiatry.
Ukázalo sa, že pri zotavovaní sa z šoku spôsobeného účasťou na záchranných prácach nezáleží na veku a pohlaví dobrovoľníkov, ani na tom, či boli priamymi svedkami nešťastia, alebo ho aspoň pocítili na diaľku. Niektorí dobrovoľníci totiž cítili vibrácie či počuli explóziu po tom, čo bomba nastražená v nákladiaku Timothym McVeighom zničila budovu Alfreda P. Murraha.
Len siedmi respondenti vyhľadali odbornú psychologickú pomoc a piati začali piť viac alkoholu. Väčšina svoj posttraumatický šok riešila trávením množstva času v prítomnosti blízkych a zameriavaním sa na pozitívne veci. Údajne im pomohol aj fakt, že sa pre účasť na záchranných prácach rozhodli dobrovoľne a vedomie, že tak slúžili svojej komunite.
Pocit podpory zo strany komunity psychológovia označili za jeden z najdôležitejších faktorov pri starostlivosti o duševné zdravie všetkých osôb, ktoré sa zúčastňujú pátrania po telách obetí pri nešťastiach.
