Haag 16. decembra (TASR) - Bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová dnes predstúpila pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), kde sa začalo posledné pojednávanie pred vynesením rozsudku po tom, čo uznala vinu zo spáchania zločinov proti ľudskosti.
Plavšičová - jediná žena, ktorú ICTY obžaloval - je najvyššie postaveným predstaviteľom, ktorý uznal svoju vinu počas balkánskych vojen sprevádzajúcich v 90. rokoch rozpad bývalej Juhoslávie. Počas trojdňového pojednávania sa Plavšičová pokúsi presvedčiť svedkov, že svoje konanie naozaj ľutuje. Vynesenie trestu sa očakáva začiatkom budúceho roka. Plavšičovej hrozí doživotné väzenie.
V rámci záverečného pojednávania každá strana predloží svoje argumenty a predvolá svedkov.
Plavšičová (72) sa procesu vyhla tým, že v októbri uznala vinu v jednom z bodov žaloby, obvineniu zo zločinov proti ľudskosti, ktorého sa dopustila prenasledovaním na politickom, rasovom alebo náboženskom základe. Zvyšných sedem bodov žaloby, vrátane genocídy, prokuratúra následne stiahla.
V rozhovore pre nedeľňajšie vydanie belehradského denníka Politika Plavšičová vyhlásila, že pred zmenou svojej žalobnej odpovede s ICTY neuzavrela žiadnu dohodu o výške trestu ani o poskytnutí svedectva v procese proti srbskému a juhoslovanskému exprezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, ktorý sa začal vo februári.
"Neuzavrela som žiadnu dohodu o dĺžke môjho trestu, ani som nič také nechcela. Mojou jedinou podmienkou bolo, že nebudem svedčiť v iných procesoch. A úprimne povedané, v procese s Miloševičom by som nemala čo povedať," uviedla.
Plavšičová dodala, že aj keby uzavrela dohodu o zmiernení trestu, veľký význam by to pre ňu nemalo. "Čo pre mňa znamená desať rokov väzenia? Pre mňa sa to rovná doživotnému trestu," vyhlásila.
Pojednávania pred vynesením rozsudku pred haagskym tribunálom zvyčajne trvajú hodiny, nie dni, pričom ide o argumentáciu právnikov, nie výpovede svedkov. V prípade Plavšičovej však nejde o obyčajné pojednávanie, keďže žiaden z obvinených balkánskych prominentov svoju vinu doteraz neuznal.
Očakáva sa, že Plavšičová - ktorá do Haagu pricestovala v sobotu z Belehradu - uzná vinu v snahe demonštrovať ľútosť za zabitia, psychologické a sexuálne zneužívanie a deportácie bosnianskych Nesrbov.
"Pre ľudí v bývalej Juhoslávii, osobitne v Srbsku, môže byť z Haagu vyslané veľmi významné posolstvo o tom, čo sa stalo," povedal pred otvorením pojednávania expert na medzinárodné právo Richard Dicker z organizácie Human Rights Watch (HRW).
Očakáva sa, že každá strana povolá asi pol tucta svedkov, medzi ktorými bude podľa zdrojov aj pár "veľkých kalibrov". Špekuluje sa o bývalej šéfke americkej diplomacie Madeleine Albrightovej - ktorá svojou podporou ICTY získala prezývku Matka tribunálu - a bývalom balkánskom emisárovi OSN Carlovi Bildtovi. Poskytnutie svedectva potvrdil nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel. Ten bude vypovedať dnes popoludní prostredníctvom videokonferencie z Paríža. Ako dodal, vo vystúpení zdôrazní dôležitosť rozhodnutia Plavšičovej uznať vinu zo zločinov proti ľudskosti. "Nebudem svedčiť ani v jej prospech, ani nebudem poukazovať na poľahčujúce okolnosti, ale preto, aby som povedal, aké je dôležité, že osobnosť jej postavenia má odvahu uznať svoju vinu. Z toho by si mali vziať príklad aj iní," povedal Wiesel. Plavšičová - bývalá profesorka biológie sarajevskej univerzity, ktorá dva roky študovala v USA - sa tribunálu vzdala v januári 2001 po tom, čo sa objavili informácie, že jej meno sa nachádza na tajnom zozname obžalovaných. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) následne zverejnil žalobu z apríla 2000, ktorá obsahovala obvinenia z genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny. Plavšičová pôvodne všetky obvinenia odmietla.
Vzhľadom na skutočnosť, že pred ICTY predstúpila dobrovoľne, tribunál ju po deviatich mesiacoch zadržiavania podmienečne prepustil po tom, čo dostal záruky od vlády v Belehrade. Prepustenie Plavšičovej podporila aj Albrightová, ktorá ICTY v tomto zmysle poskytla písomné svedectvo.
Plavšičová do politiky vstúpila začiatkom 90. rokov v čase prepuknutia etnického napätia v Bosne a iných republikách bývalej Juhoslávie. Počas vojny bola viceprezidentkou štátu vyhláseného bosnianskymi Srbmi, ktorého prezidentom bol Radovan Karadžič, tiež obvinený ICTY, ktorý sa však skrýva. Dlhé roky pôsobila ako Karadžičova poradkyňa a urobila si meno radikálnymi vyhláseniami, napríklad o genetickej nadradenosti Srbov.
Svojho času si Plavšičová získala prezývku Železná dáma Srbskej republiky (RS), a to za opozíciu proti Miloševičovi. Politička Miloševiča - v tom čase prezidenta Srbska - verejne odsúdila, keď v roku 1994 zaviedol sankcie proti bosnianskym Srbom, aby ich prinútil rokovať o mieri. Neskôr Plavšičová ostro vystupovala proti mierovej dohode z Daytonu, ktorá v roku 1995 ukončila bosniansku vojnu a na základe ktorej bola Bosna rozdelená na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť.
Nakoniec však Plavšičová daytonskú dohodu akceptovala. Po vojne v roku 1996 vystriedala Karadžiča na poste prezidenta RS a neskôr sa s ním názorovo rozišla. Okrem iného vyhlásila, že spolupráca s USA a ich spojencami je najlepším spôsobom, ako bosnianskym Srbom zaistiť budúcnosť.
Napriek tomu, že v závere politickej kariéry bola označovaná za prozápadnú političku, jej rola počas konfliktu prokurátorov viedla k vzneseniu žaloby.
