Washington 16. decembra (TASR) - Pred 30 rokmi došlo k pozoruhodnému blízkemu stretnutiu dvoch nebeských telies. Zem a Saturn od seba delilo iba 1,2 miliardy kilometrov. Planéta s prstencami sa k nám priblížila najviac, ako to bolo možné. Toto divadlo sa 17. decembra zopakuje.
"Saturn a Zem budú k sebe opäť nezvyčajne blízko - približne tak ako pred 30 rokmi," uviedla astronómka americkej vesmírnej agentúry NASA Mitzi Adamsová. Zopakuje sa aj ďalší úkaz - Saturnove prstence budú znovu otočené smerom k Zemi, takže ich bude dobre vidieť.
Utorok 17. decembra 2002 bude osobitný aj tým, že Saturn a Slnko sa budú nachádzať na opačných stranách oblohy. Astronómovia nazývajú toto postavenie opozícia. Keď Slnko zapadne, Saturn sa zjaví na nočnej oblohe a zostane na nej celú noc. Pretože bude bližšie ako zvyčajne, zvýši sa aj jeho jasnosť.
K opozíciu Saturna dochádza približne každých 13 mesiacov. Utorňajšia je však za uplynulé tri desaťročia najpozoruhodnejšia, pretože Saturn bude v perihéliu, teda v najbližšom bode k Slnku. Obežná dráha Saturna nemá tvar dokonalého kruhu, ale elipsy, ktorej jedna strana je o šesť percent bližšie k Slnku ako druhá. To znamená, že keď je Saturn bližšie k Slnku je zároveň bližšie aj k Zemi.
Saturn bude veľmi dobre vidieť preto, lebo jeho prstence veľmi dobre odrážajú svetlo a budú naklonené smerom k Zemi. Prstence sú široké 274.000 kilometrov, čo je dvojnásobok priemeru Jupitera. Ich hrúbka však dosahuje len niekoľko desiatok metrov, preto nie sú pod určitým uhlom vidieť. Je tomu tak preto, lebo Saturn je voči svojej orbite naklonený o 27 stupňov.
Astronómovia pozorujú Saturnove prstence takmer 400 rokov, ale stále o nich nevedia všetko. Isté je len to, že sú tvorené zmrznutými časticami s veľkosťou od zrniek prachu po veľké domy a že sú oveľa mladšie ako Saturn. Ako vznikli, však dodnes nie je jasné.
K Saturna práve smeruje sonda Cassini, ktorá je spoločným projektom NASA, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Talianskej vesmírnej agentúry. Návštevu zo Zeme mala planéta naposledy v auguste 1981, keď okolo nej preletela sonda Voyager-2. Odvtedy sa vesmírne lode "odvážili" zájsť iba k Jupiteru.
Cassini mala pred sebou v novembri posledných 285 miliónov kilometrov, ktoré prekoná za 20 mesiacov. K Saturna dorazí v júli 2004 a potom bude štyri roky skúmať jeho atmosféru a prstence. Vrcholom misie bude 14. január 2005, keď sa od Cassini oddelí atmosférická sonda Huygens a dopadne na povrch mesiaca Titan.
