KRESBA - SME
V belgickom Bruseli, hlavnom meste Európskej únie, sa pracuje od siedmej až pol ôsmej ráno do neskorého popoludnia až do večera. Na našich ministerstvách sa pracovný čas začína medzi ôsmou až deviatou hodinou a končí sa popoludní. Pracovný čas sa určuje podľa nadriadeného, je však odskúšané, že po šestnástej hodine nenájdete na úradoch ani nohu, po pätnástej hodine je problém sa niekam na ministerstve či Úrade vlády dotelefonovať.
Šéf jedného z odborov ministerstva financií Gajdošík hovorí, že jeho ľudia pracujú do šestnástej. Zároveň však konštatuje: „Vo Francúzsku začínajú úradníci na ministerstve financií o desiatej. Má to svoje dôvody – zvyk je železná košeľa a spoločensky sú ľudia inak naladení! Tu človek ráno uteká do roboty, aby bol skoro doma. Tam si pospí, ale v úrade je celý deň a s rodinou sa stretne až večer.“
Martin Rojko z ministerstva výstavby má iné skúsenosti, ani tie nie sú ukážkové. Pracovný čas je tam pohyblivý, v kancelárii treba byť povinne medzi 8.30 a14.30 h, zvyšok je na slobodnej vôli dotyčného. Musí si iba ustriehnuť, aby tam bol za týždeň stanovených štyridsať hodín. Po osemnástej hodine a cez víkendy tam treba mať špeciálne povolenie na vstup do budovy, a keďže Rojkovo ministerstvo sídli v budove patriacej ministerstvu práce, povolenie vydáva generálna riaditeľka Sekcie všeobecnej správy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR!
A čo sa týka piatkov? Skúste raz po trinástej, maximálne štrnástej hodine v úradoch niekoho zohnať. Vtedy sa už do dôsledkov uplatňuje „systém padajúceho trusu“, ako hovorí novinár Robert Žitňanský. Keď bol poradcom vicepremiéra Mikloša, trávili tam s Vladom Zlatkým a niektorými mladými kolegami večery aj víkendy. Po chodbách vtedy však stretávali skôr iba sami seba. (mvl, d)
