Gajdošík zažil desať ministrov a tvrdí, že na práci „malých“ úradníkov sa odráža skôr výmena štátnych tajomníkov.
FOTO SME – MARCEL VLNA
Sondu do duše štátneho úradníka sme začali hľadaním na ministerstve financií. Je to predsa len rezort, ktorý tu bol za komunizmu a bude tu aj vtedy, keď už budeme v EÚ.
Na osobnom oddelení nám ochotne poskytli informácie, že služobne najstarším pracovníkom je pán Masaryk. Ten medializáciu odmietol. „Nemám záujem o podobnú prezentáciu, ale na odbore obrany pracuje kolega, čo je tu skoro tak dlho ako ja, doktor Gajdošík.“ Ten sa k návrhu postavil ústretovejšie a s humorom: „Masaryk je môj starý dobrý kamarát, a pozrite, ako mi zavaril!“ Načo hneď rozbehol byrokratickú mašinériu: „Som za, ale musí súhlasiť šéf sekcie inžinier Puha.“ Telefonát k tomu bol opäť bezproblémový, na konci však nechýbal dovetok: „Ja súhlasím, ale každý materiál odchádzajúci z ministerstva do médií musí schváliť tlačový odbor.“
Dvojnásobné schvaľovanie bolo vybavené a stretnutiu nestálo nič v ceste. Termín pondelok ôsma ráno. Čas, keď sa do práce hrnú poslední ministerskí oneskorenci. Na vrátnici sa každý príchodzí prezentuje zamestnaneckým alebo občianskym preukazom. Výnimky neexistujú, existuje však finta. Keď dobre známa úradníčka nemôže nájsť svoj preukaz, vrátnička jej potichu hovorí: „Ukážte mi hocijaké doklady, nech vidieť, že ste kontrolovaná“ a mrká pritom doprava hore na neúnavné oko kamery. Dodržané je aj pravidlo, dnu je vpustená aj dáma. Že by symbolické pre prácu úradníka? Dodržiavať zbytočné pravidlá len preto, že ich niekto vymyslel?
Na tomto úrade to bola počas návštevy výnimka. Aj keď je jasné, že prítomnosť novinára zmení aj zvyk, ktorý je ako železná košeľa.
Utajené, no nezaplatené
V budove premáva staručký výťah typu paternoster. Pán Gajdošík si pochvaľuje, že je najspoľahlivejší. „Len ktovie, koľko míňa energie?“ Od prvej chvíle jasne prezentuje pohľad financmajstra. Na starosti má Odbor financovania obrany a bezpečnosti štátu, ktorý vznikol po rozpade Československa. „Má svoje špecifiká. Práve tu sa stretávame s aplikáciou zákona 241 O ochrane štátneho tajomstva a šifrovej ochrane.“ Poskytujú peniaze ministerstvu obrany, vnútra, spravodlivosti, SIS, NBÚ či správe štátnych hmotných rezerv, svoje kapitoly tu má aj Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, ombudsman a Úrad jadrového dozoru.
Ich rozpočty pripravuje tím absolútne nenápadných úradníkov, Gajdošík je pre háklivosť informácií šéfom režimového pracoviska. Vstup na chodbu s ich kanceláriami je možný len so špeciálnou kartou a dvere majú zvonka namiesto kľučky guľu. Počítače nesmú byť pripojené na sieť, pretože úradníci pracujú s utajovanými skutočnosťami: „Keď stratíte jeden list, máte problém.“ Riziko sa však neprejavuje na platovom ohodnotení, mladí sa tam preto nehrnú.
Hoci je všetko utajované, Gajdošík bol do roku 1989 v strane. Dostal sa do nej ako hovorca robotníkov, dnes šéfuje „kapitalistickému“ odboru „kapitalistického“ rezortu. Zo strany vystúpil v 1989. Na ministerských úradoch stretnete viacerých bývalých. Nastupoval ako vyštudovaný právnik tak, že si podal žiadosť na kádrové oddelenie. „Ministerstvo financií vtedy vynikalo tým, že patrilo medzi vekovo najstaršie úrady. V tridsiatich štyroch rokoch som tu bol bažantom! Teraz je situácia na ministerstve v tomto smere pestrejšia, v posledných troch-štyroch rokoch nastalo výrazné omladenie.“
Až neskôr sme sa dozvedeli, že mladá krv je na takomto úrade človek pod štyridsaťročnou vekovou hranicou!
Autor: MARCEL VLNA
