ATÉNY. Grécki voliči potvrdili najhoršie obavy európskych lídrov a najviac hlasov dali v nedeľu podľa očakávania radikálne ľavicovej Syrize.
Po sčítaní takmer všetkých hlasov získala Syriza až vyše 36.3 percenta hlasov. V parlamente tak obsadí 149 kresiel.
K absolútnej väčšine jej chýbajú len dva mandáty. Víťaz volieb ich v Grécku automaticky dostáva päťdesiat.
Syriza sa už deň po voľbách dohodla na vláde s pravicovo-populistickou stranou Nezávislí Gréci, ktorá vo voľbách získala 4,75 percenta hlasov, čiže 13 poslancov, a tiež odmieta politiku šetrenia.
Vládna Nová demokracia priznala porážku s podielom zhruba 27.8 percenta.
Neonacistický Zlatý úsvit skončil tretí so ziskom až 6,28 percenta hlasov, čo predstavuje 17 poslancov.
Rovnaký počet poslancov bude mať aj nová centristická strana To Potami (Rieka), ktorú volilo 6,04 percenta voličov.
Doteraz koaličné Panhelénske socialistické hnutie (Pasok) sa výrazne prepadlo na 4,68 percenta hlasov a obsadí tak 13 kresiel. Komunistická strana Grécka (KKE) má 5,47 percenta hlasov a 15 kresiel.
Vyhrala nádej?
Triumf krajných ľavičiarov ešte pred zverejnením oficiálnych výsledkov začali oslavovať tisícky sympatizantov, ktorí vyšli do ulíc gréckych miest.
Rozdiel medzi Syrizou a Novou demokraciou premiéra Antonisa Samarasa bol už podľa prvých výsledkov oveľa väčší, ako naznačovali prieskumy.
„Vyhrala nádej,“ zverejnila Syriza na svojom Twitteri odkaz voličom.
Cipras sa netají, že súčasné podmienky, za akých Grécko čerpá záchrannú pôžičku, sa mu nepáčia.
Od medzinárodných veriteľov na čele s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou preto požaduje odpísanie aspoň časti gréckeho dlhu.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová však viackrát naznačila, že ak chce Grécko aj naďalej čerpať pomoc, musí splniť dohodnuté podmienky. Podobná rétorika zaznievala aj z úst predstaviteľov MMF.
Ministri financií eurozóny by mali o smerovaní zadĺženého Grécka hovoriť ešte v pondelok.
Aby sa ľud nadýchol
Zatiaľ nie je jasné, aký bude mať víťazstvo Syrizy dosah na EÚ. Grécko by napríklad v prípade nesplnenia záväzkov mohlo opustiť eurozónu.
To si však neželá ani samotný Cipras. Chce len, „aby sa grécky ľud konečne nadýchol“.
„Cieľom je stabilizovať krajinu, dosiahnuť vyrovnaný primárny rozpočet a prestať púšťať žilami nemeckých a gréckych daňových poplatníkov,“ napísal Cipras tento týždeň v komentári pre nemeckú tlač.
Nemecko už Ciprasa stihlo varovať, že zmena pravidiel čerpania pôžičky neprichádza do úvahy.
„Verím, že nová vláda nebude spochybňovať to, čo sa od nej očakáva,“ povedal pre nemeckú stanicu ARD v reakcii na víťazstvo Syrizy šéf Bundesbanky Jens Weidmann.
Socialistický francúzsky prezident Francois Hollande po voľbách Syrize zablahoželal a „túži pokračovať v spolupráci“.
Britský premiér a líder konzervatívcov David Cameron povedal, že výsledok gréckych volieb zvýši hospodársku neistotu naprieč Európou. „Spojené kráľovstvo musí zostať pri našom pláne (pre ekonomiku) v záujme bezpečnosti doma.“
Voľby v Grécku sa mali pôvodne uskutočniť až o dva roky. Premiér Samaras vyhlásil predčasné hlasovanie po tom, ako v parlamente neprešiel jeho kandidát na prezidenta.
Podľa analytikov sa obával poklesu popularity a všetko preto stavil na jednu kartu. Prepočítal sa.
