bou (CIA). Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa k tejto veci zatiaľ nevyjadrilo.
Internetové vydanie novín Gazeta uvádza, že diplomat sa rozhodol pre tento krok ešte v októbri 2000, ale až doteraz sa táto informácia držala v tajnosti.
Tretiakov sa po tom, ako vyjadril želanie zostať v USA, obrátil na príslušné americké úrady. Zatiaľ nie je jasné, či si bývalý ruský diplomat podal žiadosť o politický azyl. Americká tlač však napísala, že dôvody na udelenie azylu pre občana Ruskej federácie nie sú, lebo súčasné Rusko sa už vo svete nepokladá za totalitný štát. Pracovníci ruskej misie pri OSN uviedli, že Sergej Tretiakov v misii od októbra 2000 nepracuje a jeho postup nekomentovali.
Americká televízna stanica CNN si všimla, že Tretiakov je ten istý diplomat, ktorý bol do roku 1996 ruským veľvyslancom v Iráne. V takom prípade môže byť veľmi zaujímavý pre americké špeciálne služby.
Agentúra AP oznámila, že Tretiakov bol blízkym spolupracovníkom veľvyslanca Ruskej federácie pri OSN Sergeja Lavrova. AP v správe dáva jednoznačne najavo, že Tretiakovov útek sa dá vysvetliť tým, že ho svojho času mohli najať americké špeciálne služby. AP nemá nijaké podklady na také tvrdenia, jednoducho predpokladá, že s Tretiakovom sa stalo to isté, čo svojho času s iným vysokopostaveným diplomatom v OSN Arkadijom Ševčenkom. Ten v roku 1975, keď zastával funkciu námestníka generálneho tajomníka OSN, požiadal americké úrady o politický azyl. Pre CIA pracoval 2,5 roka, v dôsledku čoho dostal azyl.
