Haag/Belehrad 14. decembra (TASR) - Bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová, ktorá uznala obvinenia zo zločinov proti ľudskosti, dnes pricestovala z Belehradu do Haagu, kde sa v pondelok začne posledné pojednávanie pred tribunálom OSN, po ktorom bude nasledovať vynesenie rozsudku. Obžalovanej hrozí doživotné väzenie.
Plavšičová (72) - vedkyňa, ktorá do politiky vstúpila začiatkom 90. rokov v čase prepuknutia etnického napätia v Bosne a iných republikách bývalej Juhoslávie - je jedinou tribunálom obvinenou ženou a prvou z popredných srbských predstaviteľov z čias vojny z rokov 1992-95, ktorí pred tribunál predstúpili dobrovoľne a uznali svoju vinu. Pred odletom do Holandska odmietla poskytnúť akékoľvek vyjadrenie pre novinárov.
Plavšičová sa tribunálu vzdala v januári 2001 po tom, čo sa objavili informácie, že jej meno sa nachádza na tajnom zozname obžalovaných. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) následne zverejnil žalobu z apríla 2000, ktorá obsahovala obvinenia z genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny.
Vzhľadom na skutočnosť, že pred ICTY predstúpila dobrovoľne, tribunál ju po deviatich mesiacoch zadržiavania podmienečne prepustil po tom, čo dostal záruky od vlády v Belehrade. Prepustenie Plavšičovej podporila aj bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová, ktorá ICTY v tomto zmysle poskytla písomné svedectvo.
V októbri tohto roku Plavšičová prostredníctvom videokonferencie zmenila pôvodné vyjadrenie k žalobe a uznala vinu zo zločinov proti ľudskosti - obvinenie z plánovania, podnecovania a inej formy pomoci pri príprave prenasledovania bosnianskych Moslimov a Chorvátov v niekoľkých desiatkach obcí Bosny a Hercegoviny. Prokuratúra následne stiahla zvyšných sedem bodov žaloby, vrátane obvinenia z genocídy.
Dohoda medzi prokuratúrou a Plavšičovou vyvolala špekulácie o tajnej klauzule, na základe ktorej Plavšičová súhlasila s tým, že vystúpi ako svedok obžaloby v procese s juhoslovanským a srbským exprezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý sa začal 12. februára. Plavšičová aj kancelária žaloby ICTY tieto úvahy rozhodne odmietli.
Počas vojny bola Plavšičová viceprezidentkou štátu vyhláseného bosnianskymi Srbmi, ktorého prezidentom bol Radovan Karadžič, tiež obvinený ICTY, ktorý sa však skrýva.
Profesorka biológie sarajevskej univerzity dlhé roky pôsobila ako Karadžičova poradkyňa a urobila si meno radikálnymi vyhláseniami o genetickej nadradenosti Srbov.
Svojho času si Plavšičová získala prezývku Železná dáma Serbskej republiky (RS) za svoju opozíciu proti Miloševičovi. Politička Miloševiča - v tom čase prezidenta Srbska - verejne odsúdila po tom, čo v roku 1994 zaviedol sankcie proti bosnianskym Srbom, aby ich prinútil rokovať o mieri. Neskôr Plavšičová ostro vystupovala proti mierovej dohode z Daytonu, ktorá v roku 1995 ukončila bosniansku vojnu a na základe ktorej bola Bosna rozdelená na srbskú a moslimsko-chorvátsku časť.
Nakoniec však Plavšičová daytonskú dohodu akceptovala. Po vojne v roku 1996 vystriedala Karadžiča na poste prezidenta RS a neskôr sa s ním názorovo rozišla. Okrem iného vyhlásila, že spolupráca s USA a ich spojencami je najlepším spôsobom, ako bosnianskym Srbom zaistiť budúcnosť.
Napriek tomu, že v závere politickej kariéry si získala povesť prozápadnej političky, jej rola počas konfliktu prokurátorov viedla k vzneseniu žaloby.
Pre záverečné pojednávanie v prípade Plavšičová sú vyhradené tri dni. Očakáva sa, že pôjde len o formalitu a predvolaných je len pár svedkov. Vynesenie rozsudku sa očakáva začiatkom roku 2003.
Jedným zo svedkov bude v pondelok aj nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel. Ten agentúre AFP povedal, že svedectvo poskytne prostredníctvom videokonferencie z Paríža. Ako dodal vo svojom vystúpení zdôrazní dôležitosť rozhodnutia Plavšičovej uznať vinu zo zločinov proti ľudskosti. "Nebudem svedčiť ani v jej prospech, ani nebudem poukazovať na poľahčujúce okolnosti, ale preto, aby som povedal, ako je dôležité, že osobnosť jej postavenia má odvahu uznať svoju vinu. Z toho by si mali vziať príklad aj iní," povedal Wiesel.
