Frédéric Miskiewicz o sebe hovorí, že je na 50 percent Slovák, na 50 percent Poliak, na 50 percent Francúz a na 100 percent Afričan, pretože z tohto kontinentu pochádzame všetci. Vyrastal v Paríži, ale už 19 rokov žije na Slovensku.
Asi takúto otázku dostávate často, ale cítite sa byť viac Francúzom alebo Slovákom?
„Povedzme, že Európanom alebo Slovanom s francúzskou výchovou. Keď pozerám hokej a Slovensko vyhráva, tak som hrdý, a keď sa v Paríži dejú smutné veci ako pred pár dňami, veľmi sa ma to dotýka.“
Po nedávnych teroristických útokoch v Paríži sa aj na Slovensku oveľa viac hovorí o spolužití moslimských a iných prisťahovaleckých komunít s francúzskym obyvateľstvom. Do akej miery to prináša trecie plochy?
„Všetci kamaráti, čo sme boli v triede, alebo Francúzi, ktorých poznám tu na Slovensku, máme veľmi rozličné mená. Poľské, španielske, africké, vietnamské, arabské, francúzske... všelijaké. Nepáči sa mi slovo „multietnický“, hovorím radšej o multikultúrnej spoločnosti. Ani slovo komunita či slovné spojenie „moslimská komunita“ sa mi nepáči. Islam je predsa náboženstvo a každý má svoju vieru, nie je to otázka farby pleti alebo etnického pôvodu. Vždy a všade na svete sa nájdu extrémne názory, hoci v spoločnosti predstavujú menšinu. Nájdu sa aj medzi moslimami, alebo na druhej strane medzi prívržencami Národného frontu Marine Le Penovej. Spormi medzi sebou sa radikálne skupiny snažia upútať pozornosť, získavať politické body, ale som presvedčený, že väčšina moslimov je zhrozená z toho, čo sa v Paríži stalo. Vôbec sa s tým nestotožňujú. Treba dávať pozor, aby sa v človeku nevytvorili stereotypy – že keď napríklad uvidí človeka s bradou, hneď si pomyslí, že má pred sebou teroristu. Som rád, že vo Francúzsku takáto reakcia nenastala, väčšina ľudí sa postavila proti násiliu a nepodľahla strachu.“
Čo hovoríte na spôsob, akým sa Francúzi vyrovnali s tragédiou?
„Francúzsko už nebude také, ako bolo.
