Len pred niekoľkými dňami sa svet „zabával“ na tom, ako ultraortodoxné židovské noviny vymazali z fotografie na titulnej strane ženy, ktoré sa v Paríži zúčastnili na pochode proti terorizmu.
Fotoeditori nemali zas až takú prácu, keďže medzi čelnými politikmi sú zväčša muži, z fotografie zmizla predovšetkým nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale napríklad aj vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku EÚ Federica Mogheriniová.
Tento prípad pripomenul, že ženy v politike neprijímajú rovnako na celom svete. Napokon, demokratickou cestou sa ženy začali dostávať do vedenia štátov iba v druhej polovici minulého storočia, výraznejšie len od osemdesiatych rokov.
Prvou demokraticky zvolenou prezidentkou sa stala v roku 1980 Vigdís Finnbogadóttir na Islande. Foto: Sita/AP
Aké sú vlastne ženské líderky? Biografický portál Bio. začína konštatovaním, že okrem pohlavia nemajú veľa spoločné.
Sú medzi nimi vysoko profesionálne odborníčky, ale aj nie až také schopné političky, ultraľavičiarky aj krajné pravičiarky, idealistické bojovníčky za ľudské práva aj korupníčky, občas aj jedno i druhé naraz.
Chorvátska Radičová
Vo februári nastúpi do svojej funkcie najnovšie zvolená prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovič. Hoci táto 46-ročná žena vyzerá až „priveľmi“ dobre, nie je to žiadna „blondína“ v politike.
Absolvovala prestížnu Kennedy School of Government na Harvarde i Johns Hopkins University, tri roky bola chorvátskou veľvyslankyňou v USA, európskou vyjednávačkou či ministerkou zahraničia, navyše bola vôbec prvou ženou, ktorá pôsobila aj ako zástupkyňa generálneho sekretára NATO.
„Hoci nikto nespochybňoval jej kompetentnosť a ambíciu, málokto veril, že má reálne šance zvíťaziť v prezidentských voľbách,“ vyjadril sa Sven Milekic z Balkan Insight.
Kolinda Grabar-Kitarovič. Foto: Tasr
Súčasná vláda bola taká zaskočená jej víťazstvom, že jej najprv premiér odmietal blahoželať, porazený kandidát Josipovič sa však vyjadril, že bude skvelou líderkou a že má výbornú víziu, čo Chorvátsko potrebuje.
Volebná situácia bola vlastne veľmi podobná tej slovenskej z roku 2009. Oboch kandidátov podporovali silné strany. Josipoviča ľavicová SDP, ktorá je aktuálne pri moci, Kolinda Grabar-Kitarovič zas kandidovala za pravicovú národnú Chorvátsku demokratickú úniu HDZ, ktorá je dnes vedúcou silou opozície.
Delenie chorvátskej spoločnosti bolo v podstate
