PARÍŽ. Prostredie, v ktorom žili páchatelia útoku na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo - Said a Chérif Kouachiovci - má ďaleko od štvrtí s výškovými domami so sociálnymi bytmi pre ekonomicky slabšie vrstvy obyvateľstva, kde sa radi pohybujú drogoví díleri a panuje vysoká kriminalita. Ide o prostredie typické pre bývanie rodín prisťahovalcov, napísal dnes britský denník Telegraph.
Na predmestí Gennevilliers severne od Paríža žijú skôr ľudia zo strednej vrstvy, aj keď ide tiež o etnicky zmiešané spoločenstvo. Bývajú tam vyškolení robotníci, ale aj učitelia či zdravotníci.
Oslavovali útok
Kouachiovci si v Gennevilliers spoločne prenajímali štvorizbový byt v jednej z čistých a dobre spravovaných bytoviek, uviedol denník.
Pár domov ďalej je na prízemí bytového domu kaviareň Sahara, kde sa schádza mládež arabského a afrického pôvodu na čaj či jahňací kebab. Hovoria, že oboch bratov poznali, aj keď nie veľmi dobre. Mnohí z mladých zdieľajú zdesenie väčšiny Francúzov z útoku, hovoria, že "zabíjať nie je v súlade s islamom". Sú však aj takí, ktorí Kouachiovcov označili "za našich miestnych hrdinov".
"Dnes sme oslavovali to, čo spravili," vyhlásil asi 20-ročný mladík. Dodal, že chápe šok, ktorý jeho vyhlásenie u novinárov vyvolalo, ale pokračoval, že ľudia by sa mali snažiť pochopiť aj druhú stranu. Vysvetlil, že jeho rodičia prišli do Francúzska z Alžírska a nikdy nezabudli, ako Alžírčanov v Paríži zhadzovali z mostov do Seiny.
Mladík sa tým vrátil k udalosti zo 17. októbra 1961, keď parížski policajti zbili asi 200 Alžírčanov a pohádzali ich do Seiny, takže sa utopili. Predchádzala tomu pokojná demonštrácia proti zákazu vychádzania, ktorý úrady uvalili na Alžírčanov žijúcich v Paríži.
Stalo sa tak na rozkaz Mauricea Papona, ktorý bol v tom čase prefektom parížskej polície. Neskôr bol Papon obvinený zo zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustil deportáciou židov počas druhej svetovej vojny.
Iný mladý muž pre Telegraph uviedol, že síce nesúhlasí s násilím, ale má pochopenie pre to, čo Kouachiovci urobili. "Patríme sem, hovoríme po francúzsky, ale nech robíme hocičo, vždy budeme outsidermi. No respect," vyhlásil.
"My nie sme Charlie. My sme Kouachi," uviedol tretí mladík, ktorý sa "pohral" so sloganom hnutia solidarity, ktorý vznikol po útoku na redakciu Charlie Hebdo, čím francúzski občania vyjadrujú spolupatričnosť i fakt, že útok na redakciu satirického týždenníka považujú aj za útok na nich samých.
Odmietli minútu ticha
Učiteľka Marie-Thérese, ktorá býva neďaleko od kaviarne, sa s novinármi podelila o nepríjemný pocit, ktorý sa jej zmocnil po tom, ako viacerí z jej študentov minulý týždeň odmietli vzdať minútou ticha hold obetiam útoku na redakciu Charlie Hebdo.
"Viacerí začali na mňa pokrikovať a jeden zahlásil, že keby mal kalašnikov, zastrelí ma," uviedla učiteľka. Dodala, že pracuje v problémovej škole s problémovými študentmi, ale spresnila, že takúto situáciu zaznamenali aj na iných školách.
Francúzsky denník Le Figaro i ďalšie francúzske médiá informovali o podobnom správaní školákov aj v iných mestách krajiny, kde zaznamenali aj útoky nemoslimských detí na ich moslimských spolužiakov.
"Veľa detí, ktoré učím, je možné ľahko zradikalizovať," upozornila Marie-Thérese s tým, že pre budúcnosť krajiny to nie je dobré znamenie. Podľa jej názoru treba vyvinúť väčšie úsilie na zmierenie jednotlivých komunít existujúcich v spoločnosti.
Tri útoky islamistov v Paríži vyvolali vo Francúzsku obrovský šok, ale aj solidaritu. Krátko na to sa však v tomto jednotnom postoji objavili prvé trhliny.
Stalo sa tak už koncom minulého týždňa po tom, ako vedenie krajiny nepozvalo nacionalistický Národný front (FN) na masovú demonštráciu, ktorá sa uplynulú nedeľu konala v Paríži. Na čele davu ľudí, ktorých bolo od 1,3 do 1,5 milióna, bola francúzska politická elita, ako aj šéfovia 50 štátov a vlád vrátane Izraela a arabských či moslimských krajín.
Le Penovú je vidieť
Líderka FN Marine Le Penová upozornila, že vedenie krajiny svojím rozhodnutím ignoruje štvrtinu občanov s právom voliť, ktorí jej stranu podporujú. Samotný pochod v Paríži označila za "veľké pranie nečistého svedomia" a vyzvala svojich priaznivcov, aby sa na pietnych zhromaždeniach síce zúčastnili, ale nie v Paríži. Jej otec a zakladateľ FN Jean-Marie Le Pen zasa zosmiešňoval hnutie solidarity, ktorého symbolom je slogan "Je suis Charlie" (Som Charlie), a redaktorov týždenníka označil za spolok trockistov.
K tejto situácii na francúzskej politickej scéne sa v pondelok vo vysielaní RTL vyjadril aj predseda Zväzu za ľudové hnutie (UMP) a exprezident Nicolas Sarkozy, ktorý uviedol, že Le Penová by mala byť prizývaná na rokovania súvisiacimi s reakciou na atentáty.
"Keď sa snažíme vytvoriť národnú jednotu, treba zapojiť všetkých. Pokiaľ ide o mňa, nenávidím sektárstvo," uviedol Sarkozy. Podľa jeho názoru by sa parlamentná väčšina v otázke zapojenia FN mala dohodnúť s opozíciou.
