BRUSEL. Vytvorenie novej stratégie EÚ vo vzťahu k Rusku bude jedným z kľúčových problémov zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ naplánované na 19. januára v Bruseli.
Naznačila to počas minulotýždňovej návštevy v Rige šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová a tiež lotyšský minister zahraničných vecí Edvars Rinkevčis, ktorého krajina prebrala polročné predsedníctvo v EÚ.
Podľa nemenovaných diplomatov veľká časť členských krajín únie podporuje myšlienku prekonať súčasný stav konfrontácie s Ruskom, ale rôznia sa predstavy ako túto krízu ukončiť.
Rozhodne to vývoj na Ukrajine
Štáty, ktoré majú bližšie k Rusku sa vyjadrujú k užšej spolupráci s Euroázijskou hospodárskou úniou (EHÚ), zatiaľ čo tábor opatrnejších krajín je skôr za "obmedzenú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu".
Podľa diplomatov z prostredia EÚ konečné rozhodnutie Bruselu bude zrejme závisieť od vývoja na Ukrajine, ktorá na východe svojho územia čelí územným nárokom proruských povstalcov.
Rinkevičs, prvýkrát vo funkcii najvyššieho diplomata krajín EÚ, odchádza dnes na oficiálnu návštevu Moskvy, kde ho čakajú konzultácie so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom s prezidentom Vladimirom Putinom.
Lotyšský minister zahraničných vecí už pred odchodom do Moskvy naznačil, že lotyšské predsedníctvo v EÚ "nie je protiruské" a že sa pokúsi využiť "otvárajúce sa okná" pre novú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom.
Mogheriniová, ktorá má naplánovanú návštevu Moskvy vo februári, priznala, že nadviaže na priebeh rokovaní, ktoré začne Rinkevičs.
Vzťahy EÚ s Ruskom budú hlavnou témou zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné záležitosti (19.1), v rámci ktorého chcú európski diplomati vypracovať novú stratégiu vo vzťahu k Ruskej federácii. To, podľa niektorých diplomatických zdrojov nemusí byť ľahká úloha, lebo v EÚ sú dva tábory, ktorých názory na vzťahy s Moskvou sa výrazne líšia.
Prvý tábor chce prekonať napätie a nedôveru vytvorením inštitucionálnych väzieb medzi EÚ a EHÚ, ktorá začala oficiálne fungovať od 1. januára a ktorá zahŕňa Rusko, Bielorusko, Kazachstan a Arménsko. Ide o projekt ruského prezidenta, ktorý sa snažil pre euroázijský integračný projekt získať aj Ukrajinu.
Na čele tohto tábora by malo byť Nemecko. Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier už v decembri naznačil potrebu zmeny negatívneho trendu voči Rusku. Postoj Berlína je podporovaný Francúzskom, Gréckom, Maďarskom, Rakúskom, Slovenskom, Španielskom a Talianskom.
Druhý tábor žiada opatrnosť
Do druhého tábora patria najmä pobaltské štáty, ktoré majú obavy z ruskej vojenskej politiky, Poľsko, Británia a niektoré ďalšie členské štáty EÚ.
Tento blok vyzýva na opatrnosť a v súčasnej etape vzťahov považujú zbližovanie EÚ s EHÚ za kontraproduktívne. Ide o krajiny, ktoré tvrdia, že obnovenie dôvery musí byť posilnené praktickou spoluprácou v oblastiach spoločného záujmu, napríklad v boji proti terorizmu alebo obchodu s drogami.
Okrem toho je tu dianie na Ukrajine, ktoré podľa EÚ výrazne ovplyvňuje Moskva a kde Brusel rozhodne požaduje implementáciu dohôd z Minsku.
Moskva v rámci uvoľnenia vzájomných vzťahov zas od EÚ očakáva zmiernenie alebo zrušenie existujúceho režimu sankcií, Európania to však podmieňujú pokrokom v ukrajinskej kríze.
Snahu o riešenie krízy na Ukrajine má aj takzvaný Normandský formát rokovaní, za účasti prezidentov Ruska a Ukrajiny na jednej strane a na strane druhej s najvyššími lídrami Francúzska a Nemecka.
Najbližší summit v tomto formáte je naplánovaný v Astane na 15. januára. Lavrov v tejto súvislosti je dnes poobede očakávaný v Berlíne, kde prerokuje práve prípravu Normandského formátu rokovaní.
