BEJRÚT. Najmenej deväť obetí a 37 zranených si v sobotu vyžiadali dva samovražedné atentáty, ktoré sa odohrali krátko po sebe v kaviarni v libanonskom prístavnom meste Tripolis.
Stav viacerých zranených je kritický.
K zodpovednosti sa prihlásil islamistický Front an-Nusra, napojený na teroristickú sieť al-Káida. Vyhlásil, že ide o pomstu za sunnitov v Sýrii a Libanone.
Podľa ministra vnútra Núhaad Mašnúka je však za útokom Islamský štát.
Zákaz vychádzania
Terčom útokov bola kaviareň vo štvrti Džabál Muhsín, kde väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci sekty alavitov, odnože šiitského islamu, ktorej vyznávačom je aj prezident susednej Sýrie - Bašár Asad.
Podľa Reuters sa druhý atentátnik v kaviarni odpálil krátko po tom, ako sa na miesto po prvej explózii zbehol dav ľudí.
Guvernér oblasti vyhlásil vo štvrti Džabál Muhsín zákaz vychádzania až do nedeľnej siedmej hodiny ráno, informovala agentúra Reuters.
Stároční nepriatelia
Občianska vojna v Sýrii nadobudla náboženský rozmer aj vzhľadom na to, že šiitský Irán podporuje Asada, na ktorého strane bojovalo aj libanonské proiránske šiitské fundamentalistické hnutie Hizballáh.
Sunniti a alaviti na Blízkom východe sú nepriateľmi už stáročia, keďže sunnitská Osmanská ríša potláčala alavitov z Levanty.
K moci a vplyvu sa alaviti dostali, keď ich Francúzi povolali do vojenských zborov počas francúzskeho mandátu nad Sýriou.
Po vyhlásení nezávislosti od Francúzska sa ich postavenie v Sýrii posilnilo, keď sa v 70. rokoch 20. storočia k moci dostala rodina Asadovcov.
Ich neotrasiteľná pozícia nahnevala a hnevá časť sýrskych sunnitov, čo sa prejavilo v minulosti niekoľkými lokálnymi vzburami a v súčasnosti občianskou vojnou v Sýrii, ktorej hlavným cieľom je zvrhnúť Asadov režim.
