Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
KYJEV, PRAHA. Časť Ukrajincov pokladá Stepana Banderu za hrdinu a vlastenca. Časť za vraha. Aj 55 rokov po smrti stále vyvoláva na Ukrajine vášne.
Vo štvrtok, 106 rokov od jeho narodenia, sa už deviatykrát tisíce Ukrajincov v Kyjeve a v ďalších, predovšetkým západoukrajinských mestách, vydali na pochod s fakľami. Jedným z hlavných hesiel bolo: „Hrdinovia nezomierajú“.
Prišli aj prápory
Ako hrdinov nemysleli len príslušníkov historickej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ale tých, ktorí sedia v zákopoch na východoukrajinskom fronte a bojujú proti separatistom podporovaným Moskvou. Aj preto mal pochod viac ako inokedy protiruský nádych.
Úplnou novinkou potom bola tento rok účasť členov ukrajinských dobrovoľníckych práporov. Práve oni sa často hlásia k odkazu Banderu, ukrajinského politika, ktorý vytvoril povstaleckú armádu. Asi najúspešnejšie ozbrojené zoskupenie na území Sovietskeho zväzu, ktoré vzdorovalo až do roku 1952 boľševickej Červenej armáde a jednotkám NKVD.
Vojna na východnej Ukrajine oživila symbol Banderu, muža, ktorého Rusko označilo za nositeľa fašizmu a krajného ukrajinského nacionalizmu. Práve Banderom strašia ruské médiá obyvateľov Donbasu. Ukrajinských dobrovoľníkov nazývajú banderovcami a pripisujú im neuveriteľné zverstvá.
Pochod s fakľami poslúžil ruským médiám ako ďalší dôkaz fašizácie Ukrajiny. Tým skôr, že počas akcie demonštranti napadli ruských novinárov z kanálu LifeNews, ktorý neskrýva svoje napojenie na ruské tajné služby.
Aj Banderu väznili
Nielen ukrajinskí historici sa sporia o to, kto to vlastne Bandera bol.
„Sám Bandera bol v roku 1941 zatknutý Nemcami a do roku 1944 ho držali v koncentračnom tábore. Takže tie zverstvá, ktoré mu pripisujú, to je mýtus,“ povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sloboda ruský historik Igor Čubajs.
Pripustil, že UPA má na svedomí masakry Poliakov, rovnako ako sa Poliaci dopúšťali zločinov na Ukrajincoch. „Ale to všetko je už známe, za to všetko sa obe strany ospravedlnili,“ zdôraznil.
Rusko podľa neho zneužíva tieto fakty. „Áno, UPA má na svedomí životy mnohých ľudí, ale sovietska tajná služba NKVD sa dopustila omnoho väčších masakrov. Potrebujeme svoj ruský, potom aj ukrajinský Norimberg, aby sme sa vyznali vo svojej histórii,“ hovorí ruský historik.
UPA bojovala s Nemcami aj s regulárnou sovietskou armádou. Vždy bola jej cieľom nezávislá Ukrajina. Po ukončení vojny do roku 1952 UPA pokračovala v boji proti sovietskej moci.
„Počas tejto doby zahynulo na západnej Ukrajine asi pol milióny ľudí,“ hovorí ukrajinský historik Igor Kulčickij.
