Dopravné lietadlá lietať rýchlosťou nad šesťtisíc kilometrov za hodinu alebo vôbec. Rodičia si deti budú môcť vyskladať ako lego – len zo žiaducich génov. V roku 2033 na Marse pristane prvý človek, ale štvrtina ľudí bude v tom čase na zemi žiť už len v slumoch.
Sexuálna frustrácia veľkých skupín mladých mužov môže viesť ku geopolitickým zmenám. Štáty budú pod vplyvom rozmáhajúcich sa separatistických tendencií menšie a menšie. Aj takto môže vyzerať naša nie až taká vzdialená budúcnosť.
Prichádza to nenápadne
Koniec roka zvádza nielen k bilancovaniu uplynulého roka, ale aj k pokusom predpovedať budúci vývoj. „Budúcnosť prichádza často nenápadne,“ začína svoju nedávno vydanú knihu Co s námi bude Milan Vodička.
Neveští zo žiadnej zázračnej gule, fakty zhromaždené v tejto knihe získal z otvorených zdrojov, o ktorých ako novinár dlhé roky písal. O mnohých trendoch môže hovoriť aj na základe skúseností z ciest, ktoré podnikol ako zahraničný korešpondent denníka MF Dnes.
Čakajú nás stále častejšie výpadky elektriny? Foto:SITA/AP
Vo svojej knihe sumarizuje vízie expertov, podľa ktorých bude o dvadsať rokov napríklad každý desiaty človek trpieť cukrovkou, a to aj napriek tomu, že čokoláda bude v tom čase už veľmi nedostatkovým tovarom. Počet onkologických pacientov stúpne oproti dnešku o 57 percent.
Tri štvrtiny áut budú automaticky riadené a bude možné vyrobiť dokonalý holografický obraz mŕtveho človeka. Až 47 percent pracovných pozícií by malo byť v tom čase už automatizovaných. Ale všetko môže byť aj celkom inak, ak vybuchne nejaká silná sopka, narazí do nás asteroid, vypukne pandémia či nastane extrémne sucho prípadne iné zmeny spojené s globálnym otepľovaním.
Viackrát sme sa sekli
Vodička hovorí o svete o dvadsať, nie o päťdesiat rokov z logických dôvodov. Vízie budúceho vývoja sú ako počasie: čím dlhšie časové obdobie si zvolíme, tým väčší je predpoklad, že sa sekneme, ako sa to s našimi predpoveďami už neraz v minulosti stalo.
Málokto bude dnes ešte prepadávať sci-fi ošiaľu z nových technológií. Ešte sa pridobre pamätáme na prevažne nenaplnené očakávania spojené s rokom 2000. S novým tisícročím sme nezačali lietať do práce, ako si to ešte v sedemdesiatych rokoch kreslili deti na hodinách výtvarnej výchovy.
Všetci však musíme uznať, že život v
