KÁBUL. Malé vyziabnuté tváre vykukli z narýchlo postavených domov, ktorých vchod zakrývala len tenká deka. Zvnútra vychádzal zvuk kašľa detí a zápach hospodárskych zvierat. Jalovicu a vola tu schovávajú pred zimou.
Najjednoduchšie ľudské obydlia, natlačené medzi školu a rad okázalých nových víl, tvoria jeden z päťdesiatich neoficiálnych táborov v afganskom hlavnom meste Kábul, žije v ňom 35-tisíc bývalých utečencov pred vojnou, ktorí sa pred desiatimi rokmi vrátili z Pakistanu na okraj preľudneného mesta. Kábul na nich nebol pripravený.
„Keď príde zima, deti ochorejú a my si nevieme nájsť prácu,“ hovorí Omal Gul, 40-ročný líder tábora. Živí sa tým, že zbiera odpadky a zarobí tým aspoň niekoľko centov denne. „Je to ťažký život, ale iný nemáme. Aspoň polícia nás necháva na pokoji. V Pakistane nás obťažovali ako cudzincov, ale toto je naša vlasť.“
Utečenci a teroristi
Desivý masaker v škole v pakistanskom Péšávare v decembri vyvolal obavy z ďalšieho prílevu utečencov, ktorí dorazia na afganskú hranicu. Za obsadením školy, pri ktorom zabili 152 študentov a učiteľov, boli islamistickí militanti s afganským paštunským pôvodom a pakistanské úrady tvrdia, že útok zorganizovali spoza hraníc.
