MOSKVA, PRAHA. „Prajem nám, aby sme to všetko prežili,“ vyhlásil vo svojej poslednej tohtoročnej relácii na rozhlasovej stanici Echo Moskvy známy ruský publicista a historik Nikolaj Svanidze.
Vyjadril tak pocity väčšiny ruského obyvateľstva pred rokom 2015.
Rusko vstupuje do roku 2015 s najväčšou mierou pesimizmu za posledných 15 rokov. Teda za dobu, keď krajine vládne Vladimir Putin.
S jeho menom tiež súvisí aj najväčší ruský politický paradox, ktorý najmenej pár mesiacov nadchádzajúceho roka potrvá: Rusi nedôverujú štátu ani politikom, ktorí ho vedú, ale Putina, muža s absolútnou politickou mocou v rukách, sa táto nedôvera netýka.
Nedôvera v štát
Keď sa sociológovia z nezávislého Levada-centra pýtali občanov, či sa spoliehajú v nadchádzajúcich ťažkých časoch skôr na seba, či veria, že im pomôže krízu prekonať štát, až 71 percent Rusov odpovedalo, že sa musia spoliehať výhradne na seba. Naopak, 25 percent očakáva s nádejou pomoc od štátu.
A pretože v Rusku je slovo moc takmer synonymom mena Vladimir Putin, malo by to znamenať, že dôvera k prezidentovi klesá a klesať bude, rovnako ako bude ubúdať zahraničného tovaru v obchodoch a ako porastú ceny.
Lenže to tak nie je. Štát dôveru nemá, Putin ju má, a to absolútne.
