Po útoku na školu v Péšávare krajina zrušila moratórium na trest smrti.
ISLAMABAD, BRATISLAVA. Šafkát Hussaín mal v roku 2004 štrnásť rokov a pracoval ako strážnik v dome v Karáčí.
Keď z neho zmizol sedemročný chlapec, Hussaín žiadal výkupné v prepočte asi 6400 eur. Keď ho zatkli, priznal sa k únosu aj k vražde chlapca.
Nesúdili ho ako bežného vraha, snažil sa vraj vyvolať dojem strachu, a preto je teroristom. Dostal trest smrti, ktorý môžu vykonať už v najbližších dňoch.
Koniec moratória
Aj jeho prípadu sa totiž týka ukončenie pakistanského moratória na popravy, s ktorým prišla vláda po útoku spred dvoch týždňov na školu v Péšávare. Pri útoku Talibanu tam vtedy zomrelo 148 ľudí, najmä detí.
Odvetou majú byť urýchlené popravy odsúdených na smrť, ide asi o 500 údajných teroristov.
Na Hussaínov prípad upozorňujú ľudskoprávni aktivisti, podľa Chiary Sangiorgiovej z Amnesty International na popravu čaká najmenej sedem ľudí, ktorí mali v čase spáchania trestného činu menej ako osemnásť rokov.
„Väčšina ľudí v Pakistane nemá ani rodný list, je preto pre nich veľmi ťažké dokázať, že sú maloletí. Samozrejme, ak nemajú dobrého právnika,“ cituje ju agentúra Inter Press Service.
Jeho popravou by Pakistan porušil Dohodu o právach dieťaťa, ku ktorej sa prihlásil a ktorá zakazuje trest smrti pre deti. Hussaín požiadal prezidenta o to, aby jeho trest znížil aspoň na doživotie, no kým sa tak stane, môže byť neskoro.
Aktivisti upozorňujú, že Hussain je zrejme vrah, no určite nie terorista.
„Únos a vražda sú zločiny, no tento muž sa nezúčastňoval na terorizme, ako to robí Taliban,“ citujú New York Times Zohru Jusúfovú, predsedníčku Pakistanskej komisie pre ľudské práva.
Pakistanská vláda si však teraz nemôže dovoliť zjemniť boj proti militantom. Po mesiacoch snahy o rokovania s „dobrými“ bojovníkmi Talibanu a kritike amerických útokov bezpilotnými lietadlami teraz verejnosť po smrti detí žiada tvrdé opatrenia.
„Vláda nebude rozlišovať medzi teroristami a tými, ktorí im pomáhajú. Všetkých zničíme. Terorizmus a náboženský extrémizmus sú rakovinou tejto krajiny, a teraz prišiel čas na to, aby sme ho odstránili,“ cituje BBC pakistanského premiéra Naváza Šarífa.
Protesty proti Talibanu
Súčasťou vládnej taktiky má byť aj silnejšia ofenzíva proti úkrytom militantov, teda často proti bojovníkom, ktorých armáda a pakistanská tajná služby skryte roky podporovala.
Kritika islamistov bola v posledných rokoch zriedkavá, v roku 2011 ju umlčala vražda politika Salmana Tassíra. Ten kritizoval zákon, podľa ktorého za hanobenie islamu hrozí smrť, a v roku 2011 ho za to militanti zastrelili. Mnohí kritickí Pakistančania sa preto radšej stiahli.
To sa skončilo. Po celej krajine sú protesty proti islamistom, demonštranti si trúfli aj na vplyvnú Červenú mešitu v Islamabade a obkľúčili ju. Tu s tichým súhlasom vlády miestny imám Abdal Azíz vychováva radikálnych islamistov.
Azíz neodsúdil útok na péšávarskú školu, obete odmietol nazvať mučeníkmi a útok bol podľa neho len „reakciou“ na armádnu ofenzívu proti Talibanu.
Vyhrážal sa tiež odplatou za to, ak štát začne popravovať ľudí odsúdených za terorizmus. Práve pre toto vyjadrenie na neho včera vydali zatykač bez možnosti prepustenia na kauciu.
Tlak ulice tak priniesol prvé výsledky. „Nevzdáme sa a mnoho ľudí mi vyjadruje podporu. Chceme ukázať, že Pakistan bojuje proti terorizmu, nie sme národom sympatizantov Talibanu,“ povedal pre Guardian Džibran Nasír, ktorý vedie protesty proti donedávna nedotknuteľnému Azízovi.
