Washington 11. decembra (TASR) - Pred blížiacou sa možnou inváziou do Iraku Spojené štáty varovali v strategickej správe pre Kongres, že na prípadný útok zbraňami hromadného ničenia budú reagovať všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane jadrových zbraní.
V súlade s novou "doktrínou preventívnosti", ktorá nahradila zastrašujúci prístup z obdobia tzv. studenej vojny, USA budú zvažovať preventívne útoky na štáty a teroristické skupiny, ktoré získavajú zbrane hromadného ničenia, uviedol denník Washington Post v dnešnom vydaní.
Noviny US Today dnes informovali, že Pentagón pripravuje pre možnú vojnu s Irakom nášľapné míny, aj napriek celosvetovej opozícii voči týmto zbraniam, ktoré mrzačia a zabíjajú často aj celé roky po skončení vojnového konfliktu.
Biely dom v noci nadnes vydal šesťstránkový výťah z dokumentu s najvyšším utajením, ktorý prezident USA George W. Bush podpísal v máji: uvádza sa v ňom, že Spojené štáty budú na chemické, biologické či jadrové útoky "odpovedať neporaziteľnou silou", vrátane využitia "všetkých možností".
Utajená verzia strategickej správy údajne zachádza ešte ďalej a schvaľuje preventívne útoky na štáty a teroristické skupiny, ktoré sa pokúsia o získanie zbraní hromadného ničenia, vrátanie rakiet dlhého doletu.
V prísne tajnom dodatku direktívy sa údajne spomína Irán, Sýria, Severná Kórea a Líbya, ktoré sú v centre záujmu nového amerického prístupu, uvádzajú noviny.
Strategické denníky vyšli práve v čase, keď americké jednotky zachytili nákladnú loď prevážajúcu 15 rakiet typu Scud z KĽDR do Jemenu, kde sídli množstvo islamistických extrémistov. Americká tajná služba sledovala loď už niekoľko dní od jej vyplávania zo severokórejského prístavu.
Noviny US Today informovali, že kvôli možnej vojne s Irakom USA rozmiestnili nášľapné míny v Bahrajne, Katare, Ománe, Kuvajte, Saudskej Arábii a na britskom ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne, kde leží americká vojenská základňa.
Nášľapné míny ročne zmrzačia alebo zabijú 15-20.000 ľudí: 80 percent z nich tvoria civilisti, z nich jednu tretinu deti, uvádza sa v správe OSN. Medzinárodnú dohodu o zákaze nášľapných mín v roku 1997 schválilo a podpísalo 146 krajín, no USA medzi nimi nie sú.
