Experimentálny psychológ Peter Rogers a jeho kolegovia urobili nasledujúci pokus: 60 dobrovoľníkov požiadali, aby uviedli, ako veľmi sú smädní. Časť smädných a menej smädných dostala pohár s objemom 330 mililitrov, v ktorom bola voda ochladená na desať stupňov Celzia. Ostatní dobrovoľníci nedostali žiadnu vodu.
Testovaní potom riešili na monitoroch úlohu, pričom odpoveď zadávali stlačením tlačidiel. Tí, ktorí boli na začiatku testu naozaj smädní a vypili pohár vody, vyriešili zdanú úlohu o desať percent lepšie ako tí, čo nič nepili.
Účastníci pokusu, ktorí neboli smädní, ale pohár vody vypili, však úlohu vyriešili o 15 percent horšie ako ostatní. Vedci z toho vyvodili záver, že pitie väčšieho množstva studenej vody - prinajmenšom keď človek nie je smädný - negatívne ovplyvňuje schopnosť myslieť.
Vysvetlenie tohto javu môže byť v teplote prijímanej tekutiny. "Nápoje pijeme buď horúce alebo studené. Pre organizmus to znamená, že musí preskupiť zdroje, aby vyrovnal účinok nápoja v žalúdku," uviedol Rogers.
