Paríž 11. decembra (TASR) Izraleská strana Likud sa nakláňa viac napravo, Strana práce tiež. Len premiér Ariel Šaron vyzerá, ako by sa nehýbal, uvádza v dnešnom analytickom článku denník Le Figaro.
Oba veľké politické subjekty už zostavili vnútrostranícke kandidačné listiny pred predčasnými parlamentnými voľbami, stanovenými na 28. januára budúceho roku. Ich výsledky by podľa mnohých Izraelčanov mohli posilniť centristický imidž premiéra Ariela Šarona.
Pritom na prvý pohľad A. Šaron vyzerá ako porazený vo vlastnej strane, podotýka Le Figaro. Premiér síce zvíťazil v primárkach Likudu, keď o 15 percent predstihol hlavného protikandidáta Benjamina Netanjahua, známeho odporcu vzniku palestínskeho štátu. Pred dvoma dňami sa stal opak: Netanjahu, ktorý automaticky získal druhé miesto na listine, bol príjemne prekvapený, keď videl, že 2500 členov ústredného výboru umiestnilo jeho 10 priateľov na jej čele. Ide o tvrdých pravicových politikov, akými sú napríklad Cahi Hanegbi, Limor Livnat alebo Uzi Landau.
Poučenie z toho je jasné: Šaron je populárnejší v členskej základni strany Likud ako v jej aparáte. Pritom kandidačnú listinu vypracoval aparát strany. Druhé poučenie: premiér Šaron po voľbách by na papieri mohol mať problémy pri uplatnení umiernenej línie. Po volebnom víťazstve by musel brať do úvahy rozhodnutie strany a predsedal by vláde stojacej priveľmi vpravo na to, aby mohol uplatniť svoj projekt palestínskeho štátu.
Benjamin Netanjahu a jeho blízki spolupracovníci sa vyjadrujú proti vzniku štátu Palestínčanov. Prítomnosť Netanjahuových spolupracovníkov v novej vláde by teda neumožnila Šaronovi uskutočniť jeho hlavnú ideu pre druhý premiérsky mandát: vytvoriť novú vládu národnej jednoty so Stranou práce.
Program umierneného generála Amrama Micnu, najvyššieho predstaviteľa Strany práce, vyznieva ako úplný protiklad Šaronovho projektu. Micna navrhuje bezpodmienečnú evakuáciu židovských osád z pásma Gazy a ráta s obnovením rokovaní s Palestínčanmi, aj keby bombové a samovražedné útoky pokračovali. Ak by rokovania dopadli neúspešne, Micna by dočasne oddelil Izrael od Palestínčanov, čo by znamenalo vyprázdnenie niektorých osád v Predjordánsku.
Ani Micna úplne nezatvoril dvere pre eventuálnu vládu národnej jednoty.
Podľa prieskumov verejnej mienky by Strana práce mala mať po januárových voľbách v parlamente asi 20 kresiel z terajších 25, Likud by získal 40, hoci teraz ho v Knessete zastupuje 19 poslancov, pripomína denník.
Ariel Šaron sa nazdáva, že len vláda národnej jednoty mu umožní vstúpiť do dejín ako politikovi, čo vyriešil palestínsku otázku. Pre premiéra nastal čas konať, podčiarkol Le Figaro.
