Frankfurt/Viedeň 11. decembra (TASR) - Tesne pred začiatkom rozširovacieho summitu v Kodani sa dnešné vydania nemeckých a rakúskych denníkov zaoberajú hranicami rozširovania EÚ a plánovaným prijatím Turecka za člena únie.
Charakter Európskej únie by sa v dôsledku prijatia Turecka dramaticky zmenil. V tomto prípade by Európska únia možno mala budúcnosť ako voľný zväzok štátov a ako hospodárske spoločenstvo. Projekt politickej únie by však stroskotal a európska myšlienka by umrela, domnieva sa vo svojom dnešnom vydaní nemecký mienkotvorný Frankfurter Allgemeine Zeitung.
O dôsledkoch tohto variantu si nemožno robiť ilúzie. V Európe, ktorá by nemohla poskytnúť pocit vlastnej identity, by sa k slovu dostal opäť nacionalizmus. Ten si s problémami národného sebauvedomenia poradí ľahko a rýchlo. Dialo by sa to však spôsobom, ktorý by sa stal pre Európu zničujúcim, upozorňuje FAZ.
Tak ďaleko to ale nemusí dospieť, dodávajú noviny, podľa ktorých je ešte čas zísť z "bludnej cesty". Práve na túto nastúpila Európska únia v decembri 1999, kedy udelila Turecku štatút kandidáta. Únia môže Ankare navrhnúť privilegované partnerstvo, istú "asociáciu plus", únosnú spoluprácu vo všetkých oblastiach, v ktorých existujú spoločné záujmy - napríklad v oblasti obrany. Takéto spojenectvo by ani jednu zo strán nadmerne nezaťažilo, či už v oblasti politickej, kultúrnej alebo emocionálnej.
Otázka vstupu Turecka do EÚ sa dnes chápe len z pohľadu vojenskej stratégie a technokracie, je to však problém historického významu. O budúcom vzťahu Turecka a Európy nemožno rozhodovať bez ohľadu na dejiny a budúcnosť Európy, uzatvára FAZ.
V podobne pesimistickom duchu je ladený aj komentár v dnešnom vydaní rakúskeho konzervatívneho denníka Die Presse.
Summit v Kodani sa má stať slávnostným zavŕšením opätovného zjednotenia Európy po druhej svetovej vojne, tvrdia mnohí pateticky - a v istom ohľade im možno dať za pravdu. Kde však ležia hranice "novej" Európy, pýta sa denník a vzápätí konštatuje, že práve pri Turecku. Hlavným problémom debaty o hraniciach Európy je to, že sa vedie v zahmlenej oblasti medzi politikou a kultúrou.
Pokiaľ sa bude Európa definovať ako priestor, v ktorom má právny štát a liberálna demokracia prednosť pred náboženstvom a kultúrou, postavenou práve na náboženských tradíciách, nemožno voči prijatiu Turecka namietať vonkoncom nič. Situácia sa však zmení, pokiaľ sa bude chcieť Európa prezentovať ako "kresťanský klub", pripomína Die Presse.
Na tieto komplikované otázky neexistuje dnes jednoznačná odpoveď. A proces sebauvedomovania, ktorý teraz pred Európou stojí, by sa kvôli časovému tlaku nemohol ani rozvinúť, nieto ešte zavŕšiť. Práve preto by sa oznámenie akéhokoľvek dátumu pre Turecko mohlo stať skutočným začiatkom konca pre Európu, konštatuje v závere Die Presse.
jč juh
