Londýn 10. decembra (TASR) - Rozsiahla deklarácia Iraku o jeho zbraniach pravdepodobne neodradí Spojené štáty od napadnutia tejto krajiny s cieľom zosadiť prezidenta Saddáma Husajna v najbližších troch mesiacoch. Vyplýva to z výsledkov globálneho prieskumu názorov vojenských odborníkov, ktorý uskutočnila tlačová agentúra Reuters.
Desiati z 18 opýtaných považujú vojnu za stále možnú alebo veľmi možnú, pričom šiesti stanovili pravdepodobnosť odchodu amerických jednotiek do Iraku na 50 percent. Za možný termín označili január alebo február.
"Je to neodvratné," vyhlásil Magnus Ranstorp zo škótskej Univerzity sv. Andreja s tým, že rozsah odovzdaných irackých dôkazov je veľmi šikovnou taktikou pre získanie času, avšak vojenskému konfliktu nezabráni.
Väčšina analytikov si myslí, že konflikt by trval dva týždne až tri mesiace, Spojené štáty by ale ponechali svoje jednotky v Iraku dlho po jeho ukončení. Samotné boje podľa americkej odborníčky na Blízky východ Judith Kipperovej potrvajú menej než mesiac, bude to však len začiatok.
Na prieskume vykonanom v pondelok a dnes sa zúčastnili analytici z USA, Európy, Blízkeho východu a Ázie. Len dvaja z nich uviedli, že vojna nie je pravdepodobná. Väčšina však vidí obmedzené riziko dlhodobejšieho narušenia ropného trhu, čo je hlavná hospodárska hrozba akéhokoľvek konfliktu v regióne bohatom na strategickú surovinu.
Bude ťažké nájsť zámienku na útok v prípade, ak Irak nebude prehnane reagovať, no vyzerá to tak, že vláda prezidenta Georgea W. Busha je rozhodnutá a vojenské prípravy prebiehajú rýchlo, povedal nemenovaný americký odborník.
Analytici sa nezhodujú na tom, či by nedávne útoky pripisované al-Káide podnietili alebo odvrátili americký vpád do Iraku, ktorý Washington voľne spája s globálnym terorizmom.
Podľa Tobyho Dodga z Univerzity vo Warwicku takéto útoky znižujú možnosť vojny. Ak by sa totiž al-Káide podarilo zasadiť ďalší úder kontinentálnej Amerike, zdôraznilo by to skutočnosť, že Irak nie je hlavným nepriateľom a Bushova vojna je zameraná na nesprávny cieľ.
Al-Káida je medzinárodným, nikde nesídliacim výsledkom globalizácie, Irak zasa pozostatok z obdobia pred globalizáciou, "darebácky" štát bojujúci za svoju nezávislosť, dodal Dodge.
Iní analytici zasa vyhlásili, že iracká kríza môže zvýšiť hrozbu terorizmu, pretože spravodajské prostriedky sa presúvajú od teroristov k hľadaniu dôkazov proti Iraku.
Na otázku o tom, čo by mohlo USA odradiť od vojenského vpádu, viacerí odborníci uviedli, že sústredený odpor zo strany ďalších mocností by mohol narušiť podporu americkej verejnosti a doviesť Washington k tomu, aby sa viac zaoberal možnými následkami útoku. Samotnému zásahu by však mohlo zabrániť možno len jasné vyjadrené veto stáleho člena Bezpečnostnej rady.
