Belehrad 9. decembra (TASR) - Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica dnes odmietol uznať výsledky nedeľňajších prezidentských volieb, v ktorých napriek zisku najväčšieho počtu hlasov kvôli slabej účasti post nezískal.
Podľa pozorovateľov a čiastkových údajov volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo len 45 percent oprávnených voličov, a nie požadované minimum 50 percent.
Tábor Koštunicu, ktorý získal 57,5 percenta hlasov, zopakoval argumenty vznesené po neúspešnom druhom kole prvých volieb z októbra a poukázal na nezrovnalosti vo voličských zoznamoch, kde sú medzi 6,5 miliónmi oprávnených voličov zaregistrované státisíce "čiernych duší" - osoby, ktoré emigrovali alebo zomreli - čo zvyšuje počet účastníkov hlasovania pre uznanie volieb. Tiež poukázal na skutočnosť, že občania Srbska žijúci v zahraničí nemohli hlasovať. "Budeme bojovať, nevzdáme sa," vyhlásil Koštunica.
Neúspech volieb podľa pozorovateľov a miestnych médií ešte viac prehĺbi politickú krízu, vyvolanú sporom medzi tábormi Koštunicu a srbského premiéra Zorana Djindjiča, ktorý prepukol krátko po zvrhnutí režimu Slobodana Miloševiča z októbra 2000. "Nové kolo krízy v Srbsku," hlása titulok denníka Blic.
Koštunicova Demokratická strana Srbska (DSS) obvinila djindjičovcov zo zodpovednosti za zlyhanie hlasovania a vyjadrila odhodlanie podať v tejto súvislosti trestné oznámenia, ako aj úmysel obrátiť sa o pomoc na medzinárodné organizácie. Podobný podnet DSS - vznesený v súvislosti s prvými voľbami - súdy zamietli.
Napriek tomu, že po neúspešných prvých voľbách zo septembra a októbra srbský parlament podmienku minimálne 50-percentnej účasti v prípadnom druhom kole hlasovania zrušil, pre prvé kolo zostala platiť.
Podľa Koštunicu nástojením na podmienke minimálnej účasti v prvom kole a voličskými zoznamami, v ktorých figurujú státisíce "fantómov", srbská vláda nastavila dve pasce. Zväzový prezident obvinil sily okolo Djindjiča, ktoré do opakovaných volieb nenasadili vlastného kandidáta, z vedenia kampane proti voľbám.
Podpredseda DSS Dragan Mariščanin oznámil, že kontrolóri jeho strany zistili viac ako 450.000 čiernych duší, z ktorých časť bola zaregistrovaná opakovane, čím sa oficiálny počet oprávnených voličov mohol zvýšiť o 600.000.
"Ignorujúc pravidlá rozvinutého, demokratického sveta, pravidlo účasti bolo zámerne a tendenčne včlenené do týchto volieb, aby neuspeli," vyhlásil Koštunica. Zároveň obvinil vládu, že išla o krok ďalej, aby zaistila zlyhanie volieb. "Nebolo isté, že toto pravidlo (minimálnej účasti) bude stačiť", preto tiež manipulovali voličskými zoznamami, povedal Koštunica. "Tieto pasce sú spojené a vláda a jej premiér za ne nesú priamu zodpovednosť," vyhlásil líder DSS.
Koštunica obvinil vládu z podkopávania "procesu vytvárania inštitúcií, stabilizácie situácie a tvorby právneho štátu". "Nepotrebujú poriadok, ale chaos," vyhlásil Koštunica na adresu svojich rivalov.
Koštunica - ktorý je na rozdiel od Djindjiča na popredných miestach v rebríčkoch popularity - sa vrátil k svojmu cieľu -- predčasným parlamentným voľbám a otvorene sa hlási k tomu, že si želá pád súčasnej vlády.
Djindjič - líder koalície DOS (Demokratická opozícia Srbska), ktorá má aj po vystúpení DSS v republikovom parlamente väčšinu - sa pokúsi o zmenu zákonov, na základe ktorej by bol republikový prezident volený poslancami. Neúspech hlasovania pritom môže použiť ako argument.
Podľa diplomatov nekonečné politické boje odpútali pozornosť politikov od demokratizačných a hospodárskych reforiem, životne dôležitých po desaťročí vojen, izolácie a chudoby za vlády Miloševiča.
V súvislosti s povolebnou situáciou v Srbsku medzinárodní pozorovatelia varujú pred prehĺbením vzájomnej blokády hlavných politických subjektov. "Ak Srbsko nenájde cestu z tejto slepej uličky, máme veľké obavy z negatívnych následkov pre reformný proces," vyhlásil Thomas Cox, vedúci delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZRE).
Vedúci pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Nikolaj Vulchanov vyhlásil, že opätovný neúspech poškodil vieru v Srbsko a jeho medzinárodnú dôveryhodnosť. "Rozhodnutie významných častí politického spektra nepostaviť žiadnych kandidátov prispelo k nízkej účasti. Tým sa obmedzila možnosť voľby a zhoršila sa politická patová situácia," vyhlásil vedúci OBSE v zrejmej narážke na postup Djindjičovho tábora.
OBSE však odmietla myšlienku dodatočnej úpravy voličských zoznamov. "Pravidlá hry sa jednoducho nemenia po tom, čo sa hra začala," vyhlásil volebný expert organizácie Hrair Balian.
"Voľby len potvrdzujú, čo je všeobecne známe. Ani Koštunica ani Djindjič nemajú absolútnu moc," komentoval situáciu Zoran Lučič, ktorý pracuje pre nezávislé Centrum pre slobodní a spravodlivé voľby (CeSID). Podľa Lučiča Koštunica a Djindjič musia nájsť spoločnú cestu, v opačnom prípade hrozí ďalšie posilnenia Vojislava Šešelja, lídra ultranacionalistov zo Srbskej radikálnej strany (SRS), ktorý v nedeľu získal 36,3 percenta hlasov. Haagsky tribunál OSN Šešelja vyšetruje v súvislosti s aktivitami jeho polovojenských jednotiek počas konfliktu v Chorvátsku.
