Obe strany ukrajinského konfliktu sú unavené, ničia ich aj klesajúce teploty. Dohodli sa preto na účinnom prímerí.
Agentúrna správa bola nahradená autorským článkom.
KYJEV, PRAHA. Deň ticha vyhlásil na 9. decembra ukrajinský prezident Petro Porošenko. Na východe krajiny mali o 10.00 h kyjevského času stíchnuť zbrane, a to prinajmenšom na 24 hodín.
Streľba sa síce počas utorka sem-tam z oblasti bojov ozývala, ale ľudia, predovšetkým v Donecku, si po dlhšom čase mohli vydýchnuť – ostreľovanie z ťažkých zbraní sa zastavilo.
Ukrajinská strana nešetrila optimizmom. Aj keď náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Viktor Muženko obvinil separatistov, že „Porošenkovo prímerie“ niekoľkokrát porušili, zároveň vyjadril nádej, že „režim zastavenia paľby“ budú rešpektovať všetky strany konfliktu.
Prímerie po rokovaniach
Muženko vysvetlil, že prímerie nevyhlásil jednostranne ukrajinský prezident, ale predstavitelia Kyjeva o ňom vopred rokovali s veliteľmi protivníka. Je zrejmé, že vojna aj klesajúce teploty všetkých vyčerpávajú.
Vytvorili dokonca koordinačné centrum, ktoré sídli priamo na frontovej línii v mestečku Debalcevo.
Aj v utorok prímerie minimálne jedna strana prerušovala streľbou z mínometu práve v okolí tohto mesta. Ukrajinská strana obviňuje separatistov, naopak takzvaný prezident neuznanej doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko v utorok povedal, že v Donecku a v okolí je skutočne pokoj.
Bez ohľadu na názor
Ako dlho súčasné prímerie vydrží, to sa neodvažujú predpovedať ani vojenskí experti. Počas minulého prímeria, ktoré uzavreli na rokovaniach v bieloruskom Minsku, zahynulo 192 ukrajinských vojakov a pravdepodobne oveľa viac povstalcov a desiatky civilistov.
Len za pondelok v dôsledku delostreleckej paľby na obec Gorlovka zomrelo šesť jej obyvateľov. Podľa ukrajinských médií ľudia v Gorlovke vyšli dokonca na nepočetnú demonštráciu s požiadavkou, aby „teroristi opustili ich obec“.
Nezávislé zdroje správy o akcii neprinášajú.
V Avdejevke zas zahynul otec piatich detí, jeho žena prišla o ruku a deti utrpeli rôzne zranenia. Práve životy ukrajinských občanov, bez ohľadu na ich politické názory, viedli Kyjev podľa Muženka k tomu, že sa rozhodol zastaviť paľbu.
Dôvody však môžu byť aj iné. Podľa zahraničných komentátorov ruský prezident Vladimir Putin mení rétoriku a prestáva byť separatistom takou výraznou oporou, akou bol doteraz.
Napríklad počas víkendového stretnutia s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vyhlásil, že Moskva uznáva územnú celistvosť Ukrajiny. Na schôdzke s ochrancami ľudských práv minulý týždeň zrazu vypustil zo svojej pripravenej reči repliku o „masovom vraždení ruských Rusov na Ukrajine“.
Do postihnutých oblastí Donbasu by mala Moskva 12. decembra vyslať ďalší humanitárny konvoj. Informoval o tom v utorok hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Jevhen Perebyjnis, ktoré Rusko s plánom humanitárnej pomoci oboznámilo.
Obnovili dodávky plynu
Ak sa podarí udržať prímerie dlhšie, ďalšie rokovania môžu konečne priniesť významnejší pokrok v situácii v Donbase. Zdá sa, že by ešte do Vianoc mohlo dôjsť k výmene stoviek vojnových zajatcov a že by sa konečne mohli obe strany začať baviť o citlivej otázke – o budúcom štatúte Donbasu.
Dôležitým krokom k normalizácii vzťahov s Ruskom je utorňajšie obnovenie dodávok plynu na Ukrajinu. Predchádzali tomu polročné rokovania a platba z Kyjeva vo výške 305 miliónov eur.
Dohoda vyhovuje aj Moskve, pretože potrebuje zabezpečiť plynulé dodávky plynu pre odberateľov v Európe. Ukrajinci však stále Rusov obviňujú, že na východe krajiny chcú vytvoriť nový zmrazený konflikt podobný Podnestersku alebo Južnému Osetsku, píše Reuters.
Ukrajinský premiér Jaceňuk okrem toho avizoval, že výstavba bezpečnostného múru na ruských hraniciach bude trvať približne štyri roky. Projekt si vyžiada náklady v odhadovanej výške ôsmich miliárd hrivien (418,2 milióna eur). Ruská strana ho označuje za nezmyselný.
