ISTANBUL. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok na stretnutí s moslimskými duchovnými uviedol, že islam a Turecko sú vystavené sústredeným útokom svetových médií.
"Kladieme otázky, aké si za posledných 200 rokov nikto nepoložil, preto na nás svet útočí," uviedol Erdogan v Ankare na schôdzke s moslimskými hodnostármi.
Vyslovil sa tiež za väčšie zastúpenie moslimov na svetovej politickej scéne a kritizoval Bezpečnostnú radu OSN za to, že v nej nie sú moslimské štáty.
"Nie je tam zastúpený moslimský svet," upozornil a dodal, že sú to podmienky ako za prvej svetovej vojny, pričom zdôraznil, že "musia byť zmenené".
Erdogan pred publikom v Ankare vyhlásil, že "spájanie cirkvi s politikou sa považuje za zlé". Kresťanské cirkvi však majú s politikou čosi spoločné: "veľkú nenávisť k islamu," uviedol.
Na margo médií Erdogan spresnil, že aj on sám je pod ich tlakom za svoje posledné výroky o rovnosti mužov a žien, ktorá je podľa jeho názoru neprirodzená, ako aj za tvrdenie, že Ameriku objavili moslimskí cestovatelia stovky rokov pred moreplavcom Krištofom Kolumbusom. Pripomenul, že ho kritizovali za to, keď žiadal, aby vyučovanie islamského náboženstva a hodiny Koránu boli povinné "ako fyzika". Turecký prezident vyjadril presvedčenie, že terčom útoku bude aj za svoje pondelkové vyhlásenie.
Erdoganovi sekularistickí oponenti vyjadrujú v súvislosti s prezidentovými vyhláseniami obavy o osud odluky štátu a cirkvi v Turecku a o republikánske ideály tureckého štátu založeného v roku 1923 Mustafom Kemalom Atatürkom.
Erdoganov prejav k moslimským duchovným mal prakticky okamžite odozvu na sociálnych sieťach, kde diskutéri vyjadrili obavu, že prezident, zakladateľ proislamskej Strany spravodlivosti a rozvoja, sa snaží zmeniť spôsob života tureckých občanov.
