LONDÝN. Britské tajné služby neporušili žiadne zákony, keď uskutočňovali masové sledovania bežných obyvateľov, ktoré odhalil bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden.
V piatok o tom rozhodol britský Tribunál pre vyšetrovanie právomocí (IPT).
Zaoberal sa pritom podozreniami zo zneužitia právomocí v prípade troch britských spravodajských služieb.
Množstvo ľudskoprávnych organizácií vrátane Amnesty International pritom ich špehovanie označilo za zásah do občianskych práv obyvateľov Veľkej Británie.
"Snowdenove odhalenia vyvolali dojem, že zákon nejakým spôsobom poskytuje 'bianco šek' spravodajským službám, ktoré si môžu robiť, čo chcú. Sme presvedčení, že toto nebol ten prípad," uviedol IPT v oficiálnom rozhodnutí.
Snowden vyvolal medzinárodný škandál, keď zverejnil dôkazy hovoriace o masovom sledovaní telefonickej a internetovej komunikácie zo strany americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA). Podobné odhalenia sa týkali aj britskej tajnej služby Generálne velenie pre komunikácie známej pod skratkou GCQA.
Západné spravodajské agentúry podľa Snowdena monitorovali osobné dáta užívateľov služieb prevádzkovaných firmami ako Google, Facebook alebo Skype. IPT však tvrdí, že techniky sú v súlade s britským dohovorom o ľudských právach.
Britská pobočka Amnesty International verdiktom nesúhlasí a plánuje sa voči nemu odvolať na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
Snowden pracujúci v minulosti pre americkú Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA) sa stal známy v júni 2013 vďaka odhaleniu tajných programov sledovania internetovej a telefonickej komunikácie.
Azyl v Rusku dostal po tom, ako počas presunu z Hongkongu na Kubu zostal prakticky uväznený na jednom z moskovských letísk.
Odmietanie vydať ho americkým orgánom je jednou z mnohých záležitostí narúšajúcich vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sú momentálne najhoršie za uplynulé roky. Presné miesto Snowdenovho pobytu je naďalej udržiavané v tajnosti.
