FOTO – TASR a PAVOL MAJER
FOTO – TASR a PAVOL MAJER
Marek po strednej škole o vysokej ani neuvažoval. Otec má úspešnú stavebnú firmu, preto patrí do platinovej mládeže. „Neučil som sa tak dobre, aby som mohol študovať. A v podstate by mi to bolo nanič.“ Zamestnal sa papierovo u otca vo firme. „Keď treba niečo niekam odviezť, vybaviť, tak to urobím. Ale že by som chodil do práce na ôsmu a bol tam osem hodín, to ani zďaleka. Otec ma zatiaľ vo firme viac nepotrebuje, ale raz sa to možno zmení.“
Jeho plat je oficiálne štyridsaťtisíckorún, ale ak má náhodou náročnejší mesiac, vie, kde si ďalšie peniaze vypýtať. Starosti s bývaním má vyriešené, byt dostal od otca k narodeninám. Mestskou hromadnou dopravou nešiel od svojich sedemnástich. „Na vodičský som mal výnimku, z rodinných dôvodov.“
Centrum mesta je jeho druhým domovom. „Trávim tam prakticky celý voľný čas. Mám kamarátov, ktorí sú na tom podobne, takže sa nenudíme. Občas si ideme zajazdiť na motokáry, hrávame biliard, chodíme na bingo, a tak. Filmy v kinách som videl prakticky všetky. Cez týždeň pijeme málokedy, ale za víkend miniem aj štyritisíc korún za jedlo a alkohol.“
„Minulý rok som bol na dovolenke v lete dvakrát a bol som sa aj lyžovať. Keď vidím v obchode niečo dobré na oblečenie, tak si to kúpim, pozriem sa aj na cenu, ale len aby som vedel povedať, koľko to stálo.“ Priateliek mal za posledné štyri roky tri. „Dám im vždy, na čo si ukážu. “ (rom)
