BHÓPÁL, BRATISLAVA. Lakšmi Thákurová práve ukladala svoje deti do postieľok, keď zacítila štípanie v očiach. Najprv si myslela, že sused pripálil čili, no keď vybehla von, videla ľudí, ako si v panike zakrývajú tváre.
Nebolo to čili. V Bhópále práve vybuchla továreň na pesticídy, ktorá sa nachádzala vedľa husto obývaného slumu.
Lakšmi začala zvracať, jej dcéra sa nedožila rána.
Štyridsať ton plynu metyl izokyanát otrávilo pol milióna ľudí, tisíce z nich zomreli pár dní po havárii.
Podľa aktivistov pri havárii a na následky otravy zomrelo spolu až 25-tisíc ľudí. Ďalší majú doživotné následky.
Medzi obeťami bolo mnoho detí. FOTO - SITA/AP
Páchatelia na slobode
Od osudného 2. decembra 1984 ubehlo už tridsať rokov, no hlavných zodpovedných za nedostatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré viedli k výbuchu, neodsúdili.
Majiteľ továrne, americká spoločnosť Union Carbide zaplatila odškodné 470 miliónov dolárov, aj keď indická vláda žiadala 3,3 miliardy. Lakšmi nedostala nič a nie je jediná.
„Asi 93 percent obetí ostalo bez odškodnenia,“ cituje BBC aktivistu Satinathu Sarangiho. Tvrdí, že je to preto, že na súde sa používali neúplné informácie o poškodených. Aj preto organizuje protesty.
Problémom však je, že peniaze už ani nemajú od koho pýtať.