FOTO – TASR a PAVOL MAJER
Katarína patrí do takzvanej zlatej mládeže, má dvadsaťštyri rokov. Vyštudovala ekonómiu a zamestnala sa v jednej z piatich najväčších audítorských spoločností vo svete, ktoré majú svoju pobočku aj na Slovensku. „Bola to náhoda, zobrali ma po konkurze.“ Podmienkou bola vynikajúca angličtina, ktorá jej nerobila problém. Dnes pracuje ako asistentka audítora a jej plat je dvadsaťdvatisíc korún v čistom. „Počas školy som si hovorila, že plat nad dvadsať bude vynikajúci. Ale pravidlo, čím viac máš, tým viac míňaš, žiaľ, platí.“
Tri tisícky odovzdá doma, tri tisícky prejazdí v aute, kúpenom za peniaze, zarobené počas štúdia na brigáde v USA. Dve tisícky zaplatí za telefón, tisícku dá na životnú poistku, tisícku na stavebné sporenie. Dohromady desaťtisíc korún. Ďalšie potom míňa. „Len obedy ma stoja viac ako dvetisíc korún, mesačne. V meste som tak štyrikrát do týždňa. Občas sa aj vonku navečerám, občas idem do kina, na koncert či do divadla. Za týždeň miniem na zábavu ďalšiu tisícku.“ Dohromady šesťtisíc korún. Pričom netreba zabudnúť, že míňa aj na značkové oblečenie a drahú kozmetiku.
„Ak si mesačne odložím štyritisíc korún, som rada. A to si myslím, že mám v porovnaní s veľkou časťou ľudí na Slovensku slušný plat. Moji kamaráti sú na tom podobne. Je nám jasné, že ak by sme chceli naozaj niečo ušetriť aspoň na kúpu bytu, museli by sme zarábať vysoko nad tridsaťtisíc korún.“ (rom)
