FOTO – TASR a PAVOL MAJER
Médiá sú plné informácií o armáde nezamestnaných a prinášajú príbehy o rodinách, ktoré žijú doslova z ruky do úst. Ak je to pravda, v Bratislave to celkom neplatí. Centrum je každý večer plné mladých ľudí, ktorí môžu bez váhania minúť za jedlo a alkohol stovky peňazí. Všetci sa aspoň z videnia poznajú. Bratislava je stále jedna veľká dedina a jej centrum také malé, že prejsť po ňom a nestretnúť minimálne troch známych je zázrakom. Takýmto mladým ľuďom sa hovorí zlatá alebo platinová mládež.
Zlatá mládež
Do zlatej bratislavskej mládeže patria ľudia od osemnásť do tridsať rokov. Jednou skupinou sú deti bohatých rodičov, ktoré skončili strednú školu a trpezlivo si hľadajú zamestnanie, kde dostanú plat minimálne tridsaťtisíc korún mesačne. Za menej sa im pracovať neoplatí, pre výšku vreckového, o ktoré by prišli. Druhou skupinou sú čerství absolventi vysokých škôl, ktorým sa podarilo nájsť si zamestnanie minimálne na úrovni stredného manažmentu s platom okolo dvadsaťpäťtisíc korún.
V meste sú potom päťkrát do týždňa a každý z nich minie za večer tristo korún, v piatok a v sobotu je to od päťsto do tisíc korún. Tri štvrtiny z nich fajčia, páni pijú najčastejšie pivo a tvrdý alkohol, za ktorý sú ochotní zaplatiť viac ako zarobí bežný Slovák za pol dňa. Do kina chodievajú tak dva-trikrát do mesiaca, čo je ďalších päťsto korún.
Bratislavčania bývajú zväčša u svojich rodičov a mimobratislavskí v prenajatých bytoch, po dvoch v izbe. Bratislavčan doma odovzdá rodičom zvyčajne tri tisícky, prisťahovalec to má otisícku-dve na mesiac drahšie. Auto má polovica z nich – firemné alebo od rodičov. Ich účty za mobil sa pohybujú okolo dvetisíc korún. Zamestnaní pracujú desať hodín denne a v baroch končia okolo jedenástej večer, aby sa stihli aspoň ako-tak vyspať.
Ak pijú, chodia domov taxíkom, nikdy nie nočným autobusom. Tvrdé drogy sú v tejto skupine výnimkou, marihuana nie je ničím nezvyčajným, niektorí si raz za čas kúpia kokaín. Politika ich zaujíma veľmi povrchne.
Nie všetci sa stretávajú v rovnakom type podniku. Takmer všetci však začínali v kaviarňach, pokračovali v puboch, ktoré prišli do módy, ale v poslednom období im začali vážne konkurovať vinotéky a koktail bary. Zvláštnym zariadením je spojenie baru a reštaurácie, zvyčajne vyššej cenovej skupiny, ktoré majú tiež svojich stálych zákazníkov a nie je ich málo. Je pravdepodobné, že všetci časom skončia v klasických reštauráciách vyššej cenovej skupiny, ktorých zatiaľ nie je v Bratislave veľa a nahrádzajú ich luxusné hotelové reštaurácie.
Platinová mládež
Táto skupina ľudí chodí zásadne do vyhlásených podnikov, kde cena nehrá rolu. Podmienkou je centrum mesta a zvyšok zákazníkov musí tvoriť ‚zlatá mládež‘. Centrum mesta poctia svojou návštevou najmä počas víkendov. Sú to zvyčajne ľudia od dvadsaťpäť do tridstaťpäť rokov.
Jedna skupina z nich mala to šťastie, že sa narodili úspešným rodičom. Dnes pracujú v rodinných podnikoch, bývajú v rodinnom dome, ktorý je napísaný na firmu a ich konto sa mesačne zvyšuje o stotisíc korún. Jazdia v autách minimálne vyššej strednej triedy, na čelných sklách majú zvyčajne tabuľku invalid, alebo parkujú na zákaze státia. Keď je najhoršie a všetci vyrazili do mesta, zaparkujú na platenom parkovisku. Chodia pravidelne do sauny, solária a fitnescentra. Nakupujú zásadne v značkových predajniach, často vo Viedni a vo veľkom. Spoznáte ich podľa toho, že sa obliekajú podľa poslednej módy a každý druhý mesiac majú nový mobilný telefón, samozrejme, ten najnovší a najdrahší model.
Druhou skupinou sú ľudia, ktorým sa podarilo zamestnať alebo povýšiť v spoločnosti so zahraničnou účasťou a sú na niektorom z manažérskych miest. Pracujú desať hodín denne a aj cez víkendy sa zastavia v práci dokončiť to, čo nestihli. Bývajú v bytoch, na ktoré si zobrali hypotéku, v lete chodia na desaťdňové dovolenky k moru do luxusnejších letovísk, v zime lyžovať do rakúskych Álp.
U majiteľov podnikov nie sú práve obľúbení. Pijú zvyčajne nealko, maximálne kvalitné víno, na svoje si príde skôr personál pri platení. Nechávajú veľké prepitné, aj pár desiatok korún. Politiku sledujú pozorne, pravidelne čítajú noviny a ich debata sa neraz točí okolo spoločenského diania.
Známe firmy
Treťou skupinou, ktorú stretnete v meste každý deň, sú ‚známe firmy‘. Všetci ich poznajú, no málokto vie, ako sa volajú. Stretnete ich v meste cez obed, aj večer. Prezývajú ich nezamestnanými, ide väčšinou o mužov tesne po tridsiatke. Sú dobre oblečení a vždy sa okolo nich krútia krásne mladé dievčatá.
Ide o podnikateľov, ktorí nemajú na svoje meno napísanú ani kartičku z videopožičovne. Sú to tichí majitelia firiem, ktorí chodia do práce kontrolovať, či všetci drú tak, ako majú a či splnili dennú tržbu. Navzájom sa veľmi dobre poznajú a súťažia medzi sebou o to, kto si kúpi skôr najnovší typ Mercedesa a kto zbalí najmladšiu krásku s najdlhšími nohami. Vek je dôležitý aj pre výšku intelektu tých slečien, čím znižujú možnosť nevhodných otázok typu – čím sa živíš. Prednosť majú, samozrejme, blondínky, ktoré ladia k ich opálených tváram.
Na verejnosti nikdy nepijú, nesprávajú sa hlučne, ale pri vchode si ich každý všimne. Bývajú vo vilových štvrtiach za vysokými plotmi. Radi organizujú súkromné párty vo veľkom štýle, na ktorých vládne neviazaná zábava a neraz sa končí vo vysvietených bazénoch. Chodia na exotické dovolenky a tešia sa z každej zmeny vlády, pretože sa tak stále rozširuje okruh ich veľmi dobrých známych.
ROMAN KRPELAN
