Manželia Simonovci. Majú dve deti, synovia sa volajú Bence (6) a Bálint (2). Nový minister sa ženil v dvadsiatich piatich rokoch, s manželkou Enikő sa zoznámil pri častých návštevách pošty ako začínajúci podnikateľ. Po svadbe bývali oddelene, Zsolt potom zaobstaral rodine družstevný byt v paneláku. Po piatich rokoch si v roku 2000 kúpili rodinný dom v Teplom Vrchu neďaleko Rimavskej Soboty. FOTO – ARCHÍV
S kolegom vo vláde, Ivanom Miklošom.
FOTO – TASR
Nováčik vo vysokej politike Zsolt Simon tvrdí, že ministrovanie v skostnatenom rezorte pôdohospodárstva je práca ako každá iná
Nový minister pôdohospodárstva Zsolt Simon rozhodne netrpí vlastnosťou, typickou u služobne starších politikov – prehnanou výrečnosťou. Jeho odpovede na kladené otázky sú veľmi stručné až suché, slovník priam diplomatický. Dáva si veľký pozor, aby nepovedal niečo kontroverzné a prekvapujúce.
Napriek tomu mal prvý problém okamžite po nástupe do rezortu. Za štátneho tajomníka, zodpovedného za lesohospodárstvo, mu SDKÚ nominovala kontroverzného Jána Goliana. Jeho firma Kubicka, kde má dvadsaťpäťpercentný podiel, dlhuje lesom takmer osem miliónov korún. Golian tvrdí, že Štátne lesy jej zároveň neuhradili pohľadávku vo výške desať miliónov korún – celá vec je momentálne na súde.
Šafárenie v hospodárení štátu s lesmi je len jednou z dier, kadiaľ unikajú peniaze z rezortu. Do takého prostredia, medzi ostrieľaných byrokratov, teda prichádza úplný politický nováčik. Teda, aspoň vo vysokej politike. Skúsenosti tridsaťdvaročného Zsolta Simona sa zatiaľ obmedzujú maximálne na vedenie firmy s dvoma tuctami zamestnancov. Jeho veľkým úspechom a nečakaným štartom by preto bolo čo najrýchlejšie rozbehnutie reforiem.
Politika prišla za ním
Na stoličku ministra sa dostal z pozície súkromne hospodáriaceho roľníka. Po skončení školy založil rodinnú farmu. Len mesiac či dva bol na úrade práce, potom začal podnikať. „To bolo len dovtedy, kým sa nevybavili papiere.“
Aj on teda prišiel za posledné desaťročie do kontaktu so štátnou správou. A nie raz. Nechce však hodnotiť ani Baca, ani Koncoša. Nepatrí sa to podľa neho z pozície jeho funkcie, hoci: „Obaja mali svoje špecifiká.“
Ako nastupujúci minister sa svojho podielu vo firme vzdal. Agrotrad Padarovce zamestnával v čase Simonovho šéfovania dvadsaťpäť ľudí. Vo firme AGS, kde bol konateľom, pracovalo šesť ľudí. Politika teda prišla za ním, keď začal podnikať. Tak o tom súčasný minister hovorí. „Človek sa v podnikaní, hlavne v poľnohospodárstve, chtiac-nechtiac stretáva s problémami, ktoré sa z politiky prenášajú na podnikanie. V mojom prípade zapracovala spätná väzba.“
Pre verejnosť bol pritom až do vymenovania na čelo rezortu úplne neznámou osobou. Myslí si, že nomináciu na taký citlivý post si zaslúžil najmä „pre kritiku tých vecí, ktoré treba zmeniť“. Pred voľbami bol predsedom Hospodárskej rady SMK na strednom Slovensku a členom Republikovej rady pre poľnohospodárstvo. A tak sa neuveriteľne rozhovoril v jedinom prípade – keď niekoľkými vetami načrtol perspektívu rodinného života počas nasledujúcich štyroch rokov.
Minister na týždňovky
To, či sa Simon za funkciou do Bratislavy aj presťahuje, zatiaľ nemá vyjasnené. Zatiaľ má v Rusovciach služobný byt. „Nemáme s manželkou úplne jasno, či budem chodiť na týždňovky, alebo prídu za mnou. Potrebujeme trocha času, aby sme si vyjasnili, ako bude práca vyžadovať moju prítomnosť v Bratislave, ich možnosti, a skĺbime to.“ Absenciu ženskej ruky zatiaľ v Rusovciach nepociťuje. „V byte mám pani domácu, často ju však nevidím. Odchádzam o pol siedmej, z práce sa vraciam o ôsmej, o deviatej večer. Chodím sa tam len osprchovať a vyspať.“
Domov do Rimavskej Soboty chodieva každý víkend, „pokiaľ mi to povinnosti umožnia“. Do služobného BMW smer východ nastupuje posledný pracovný deň, naspäť do hlavného mesta sa vracia v nedeľu večer.
Prvé dojmy z ministrovania zhŕňa do vety: „Je to práca, ako každá iná, len trochu náročnejšia. Aj časovo.“ Uvidíme, čo povie po roku, keď sa naplno zoznámi so všetkými špecifikami prestarnutého kolosu.
Autor: MARCEL VLNA
