FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Má 34 rokov a vlastný, priestranný dom s jazierkom pri Nitre. Za vlastné a čisto zarobené peniaze.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Rozhodca Ľuboš Micheľ chodí do sveta rád, jedinou nevýhodou jeho práce je len málo času s rodinou. Na snímke so synom a dcérou.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Hlavný futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ je síce štvornásobným držiteľom ceny Zlatá píšťalka, ako najlepšieho slovenského rozhodcu ho však pozná len zainteresovaná verejnosť. Je to pritom mladý sympatický muž, rodák z futbalového Stropkova.
„Futbalového preto, lebo aj teraz hrajú štyria Stropkovčania v reprezentácii. A to má mesto ledva desaťtisíc obyvateľov!“ Tesne pred letnými majstrovstvami sveta oslávil tridsiate štvrté narodeniny a už druhý rok si ako východniar zvyká bývať pri Nitre. Na slovenské pomery si rozhodne nežijú zle. Na tému honorovania však Micheľ nechce hovoriť. „Platení sme slušne, ale na Slovensku je dosť veľká závisť. Málokto vidí ten kopec driny, to časté odlúčenie od rodiny, každý vidí len výsledný efekt. A v porovnaní s hráčmi sú to len omrvinky.“
Mal vraj veľa ohlasov aj po zverejnení odmeny za majstrovstvá sveta, ktorou bolo 25-tisíc eur. V Japonsku a Kórei pritom nezáležalo na množstve odvedených zápasov, rovnaké peniaze dostal Talian Collina, Slovák Micheľ, Egypťan Gandúr aj Kórejčan Kim Joung-joo.
Rozhodcom klasicky, ‘vďaka‘ zraneniu
K rozhodovaniu sa dostal typickou cestou. Bol aktívnym futbalistom, ktorého športový rozlet pribrzdilo zranenie. „Keď som mal osemnásť a dostal som sa do stropkovského áčka, tak to prišlo. V prípravnom zápase som si podvrtol koleno a roztrhol krížne väzy.“
Pri futbale chcel určite zostať. Uvažoval o dvoch možnostiach, byť trénerom alebo rozhodcom. Práve nastupoval na vysokú školu, na fakultu telesnej výchovy a športu, kde si spravil trénerskú B-triedu aj rozhodcovskú jednotku. „Rozhodovanie sa mi videlo také aktívnejšie, človek je stále na hracej ploche. Trénerstvo je statické, cez týždeň drilujete, ale v deň zápasu je už všetka zodpovednosť na hráčoch.“
Na listinu arbitrov FIFA, ktorá oprávňuje rozhodovať medzinárodné zápasy, sa dostal v roku 1993. Navrhne vás tam komisia na základe kvalitných rozhodcovských výkonov. Potom sa koná seminár nováčikov, kde prebehnú jazykové a fyzické previerky. „Angličtina je univerzálnym jazykom, ktorý sa vyžaduje, z toho sa robia skúšky.“ UEFA má top-skupinu tridsiatich arbitrov, ktorí pískajú Ligu majstrov a kvalifikácie, patrí tam aj Micheľ. Rozhodcovské esá ako Pierluigi Collina, Urs Maier, Hugh Dallas sú podľa Micheľa absolútne priateľskí ľudia. „Občas od nich dostanem mail, vládnu pohodové vzťahy, nie je medzi nami napätie.“
Duely v cudzine sú ťažké po psychickej stránke, „je tam väčšia zodpovednosť. Existujú silné tlaky médií, rozhodujem veľkým klubom. Tie sú dnes už futbalové fabriky, je to pre nich biznis a ide aj o obrovské peniaze“. Hráči vonku sú pritom podľa Micheľa vyspelejší. Vedia hrať futbal, sú na trávniku vyrovnanejší, pokojnejší a toľko neprotestujú.
Čo sa týka divákov, tí sú najlepší na Britských ostrovoch: „Ľudia tam milujú futbal, sú to fanatici a stále povzbudzujú. Je im jedno, či je 5:0, alebo 0:5.“ V Grécku, keď mužstvo vyhráva, povzbudzuje sa a hráči sú vynášaní do neba, keď prehráva, diváci hádžu na ihrisko fľaše, pískajú. Slovenský fanúšik je niekde v strede medzi týmito dvoma extrémami, ale v ligových zápasoch chýba na štadiónoch ľudská masa, ktorá by dokázala ostatných strhnúť. „Keď je v hľadisku tisíc divákov, tak to mužstvu dopredu nepomôže.“
Na ihrisku len jeden pán
Často v televízii vidíme strkanice po odpískaní pokutového kopu. Hráči pribehnú k rozhodcovi a domáhajú sa odvolania verdiktu, alebo sa inak vášnivo dožadujú svojej pravdy. „Dôležité je v takej chvíli zachovať si chladnú hlavu, byť vnútorne silný. Vládnu obrovské emócie, prebieha psychologická vojna medzi hráčmi a rozhodcom. Kto zvládne kritické situácie s citom, ten je podľa môjho názoru veľkým rozhodcom.“
V duchu sa nerád vracia k zápasom, ktoré mu nevyšli: „Človeka to potom zožiera a nedá sa stopercentne pripraviť na ďalší zápas. Boli také stretnutia, snažím sa z nich poučiť a rýchlo ich vypustiť z pamäti. Pozriem si video, zanalyzujem a idem ďalej.“
MARCEL VLNA
