V piatok začalo debatu k nezáväznému hlasovaniu aj francúzske Národné zhromaždenie.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Západná Európa bola dlho jedným z najsilnejších spojencov Izraela. Celá Európska únia je najväčším izraelským obchodným partnerom.
Aj preto do tejto jesene ani jeden štát západnej Európy neuznal nezávislý palestínsky štát. To sa však teraz mení. V októbri to ako prví zmenili Švédi. A v ďalších európskych štátoch parlamenty s veľkou väčšinou hlasujú za uznanie nezávislej Palestíny.
Hoci často ide iba o nezáväzné hlasovanie, ktoré vlády nemusia rešpektovať, podľa analytikov to ukazuje narastajúcu nespokojnosť európskych politikov s Izraelom.
Ten kritizujú za nedostatočné hľadanie cesty k mieru s Palestínčanmi či ich pokračovanie výstavby osád na západnom brehu. Európska únia to považuje za nelegálne.
Bitku o imidž prehráva
„Izrael prehráva v Európe na troch úrovniach: verejná mienka sa zmenila proti Izraelu vo viacerých krajinách EÚ. Sama Únia čoraz viac rozmýšľa nad zavedením opatrení proti izraelskej prítomnosti na západnom brehu. A naposledy je to vlna parlamentných hlasovaní za uznanie Palestíny,“ povedala pre New York Times izraelská analytička Dahlia Schneidlinová.
Situácia sa ešte vyostrila po posledných bojoch v Gaze. Rozrástli sa protiizraelské protesty aj antisemitizmus, pre ktorý napríklad utekajú židia z Francúzska.
Po Švédsku, Veľkej Británii, Írsku a Španielsku začal v piatok o uznaní Palestíny debatovať francúzsky parlament. Hlasovať bude budúci týždeň, očakáva sa, že uznanie prejde. V decembri má hlasovať aj Európsky parlament.
„Je to ubezpečenie, že vznik dvoch štátov je najlepšou garanciou mieru,“ povedala podľa France24 socialistická predkladateľka návrhu Elisabeth Guigouová.
Podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua by uznanie bol „hlboký omyl“.
Viacerí európski politici tvrdia, že súčasná izraelská vláda sa menej usiluje o vznik palestínskeho štátu ako predtým. Ako napísali New York Times, minister ekonomiky Naftali Bennett povedal, že ho viac nevidí ako „reálny“. Takýmito hlasovaniami ich chcú štáty pritlačiť k umierneniu postojov.
