Aj preto sa možno už čoskoro dočkajú cesty, ktoré križujú rozľahlé zelené plochy Škótska, dvojjazyčného označenia, podobne ako je to vo Walese.
Škótski labouristi chcú totiž presadiť zákon, ktorý by zohľadnil jazykovú tradíciu asi 60.000 Škótov. Práve toľko ich totiž používa okrem angličtiny aj gaelčinu - jazyk, ktorým sa tu hovorí už od čias Keltov.
Ak tento zákon schváli parlament, škótske úrady budú musieť vynaložiť desiatky tisíc libier, aby zaistili nielen dvojjazyčné úradné nápisy, ale budú sa musieť postarať aj o to, aby obchodná a úradná korešpondencia využívala okrem angličtiny i gaelčinu.
Zákon by neplatil na území celého Škótska, ale napríklad v Glasgowe, kde v súčasnosti žije viac po gaelsky hovoriacich obyvateľov než v tradičnej bašte tohto jazyka - v oblasti Highlands a Islands.
Stúpenci gaelčiny trvajú na tom, že bez oficiálneho štatútu by jeden z najstarších európskych jazykov vymrel. Ak sa však začnú o svoje práva hlásiť aj obyvatelia Lowlands, kde sa hovorí jazykom scots, môže sa stať, že úradné nápisy budú nakoniec v troch verziách.
Skrátka, ako sa spieva v jednej škótskej pesničke, v Škótsku je obloha modrejšia, tráva zelenšia a úradné tabule dlhšie ako inde.
