ISTANBUL, BRATISLAVA. Pomodlí sa pápež v Modrej mešite spolu s moslimskými duchovnými? Stretne sa s Alim Mehmetom Agcom, ktorý sa v 80. rokoch pokúsil zavraždiť jeho predchodcu Jána Pavla II.? Ako dopadne jeho snaha vyriešiť problém s Islamským štátom?
Pápež František v piatok začína svoju štvrtú zahraničnú cestu a v Turecku ho čaká zatiaľ najťažšia úloha. Hlavným odkazom by podľa Vatikánu malo byť zdôraznenie dialógu medzi kresťanmi a moslimami v čase, keď na Blízkom východe stúpa násilie voči kresťanom.
Výmena gréckych kresťanov
Ani v Turecku ich už nie je veľa. Ešte pred sto rokmi, keď bol Istanbul oficiálne sídlom moslimského kalifátu, tvorili kresťania asi pätinu obyvateľstva. Teraz je to len 0,2 percenta zo 76 miliónov obyvateľov.
Hneď po vzniku Tureckej republiky totiž došlo k výmene obyvateľstva s Gréckom. Neskôr sa odohrávali útoky na kresťanov, po ktorých odišla väčšina zvyšných ortodoxných. A genocída arménskych kresťanov je už samostatná téma.
„Žiadny štát v regióne, ani Irán, nie je tak nábožensky jednoliaty ako Turecko. Je to monokultúrna krajina, moslimská krajina,“ cituje BBC spisovateľa Cengiza Aktara.
Najviac je to podľa neho cítiť v bývalom hlavnom meste Istanbul. „Strata kresťanov znamenala aj stratu buržoázie, pretože to neboli len bohatí ľudia, ale často aj umelci. Istanbul stratil všetko svoje kresťanské a židovské dedičstvo,“ dodal.
Najmä o dialógu
Aj tí kresťania, ktorí v krajine ostali, sú väčšinou ortodoxní. Pápežova cesta teda bude najmä o dialógu rôznych náboženstiev.
V sobotu navštívi istanbulskú Modrú mešitu. Keď tu bol pred ôsmimi rokmi Františkov predchodca Benedikt XVI., zdalo sa, ako keby sa v tomto moslimskom svätostánku modlil.
Vatikán to poprel, pápež vraj len meditoval, no nakoniec aj Benedikt priznal, že „pritom obrátil svoje myšlienky na Boha“.
Ďalším symbolickým stretnutím bude návšteva hlavy ortodoxnej cirkvi patriarchu Bartolomeja I. Aj keď v Turecku už mnoho kresťanov neostalo, patriarcha si tu sídlo zachoval. Jeho predchodcovia tu pôsobili ešte pred tým, ako Turci v 15. storočí dobyli Konštantínopol.
Pápež si s Bartolomejom napriek tisícročnej schizme v cirkvi rozumie. Bartolomej prišiel aj na jeho slávnostné vymenovanie za pápeža, čo sa stalo vôbec prvýkrát.
Benedikt XVI. v Modrej mešite. FOTO - TASR/AP
Agcovi neodpovedal
„Nedočkavo sa tešíme na stretnutie s našim bratom, pápežom Františkom. Bude to ďalší významný krok v pozitívnych vzťahoch našich sesterských cirkví,“ cituje Guardian patriarchovo vyhlásenie.
František sa chce v Turecku stretnúť aj s kresťanmi, ktorí ušli pred Islamským štátom zo Sýrie a z Iraku. V utorok dokonca vyhlásil, že s islamskými extrémistami, ktorých líder Abú Bakr Bagdádí sa vyhlásil za nástupcu Mohameda a pápežovi sa vyhrážajú smrťou, chce viesť dialóg.
„Nikdy nepovažujem nič za stratené. Nikdy. Nikdy nezatvárajte dvere. Je to ťažké, dá sa povedať, že takmer nemožné, ale dvere sú stále otvorené,“ povedal.
A čo Agca? Ten sa zrejme s pápežom nestretne, aj keď o to osobne požiadal. Po pokuse o atentát na Jána Pavla II. je už na slobode, do Vatikánu napísal list. Odpovede sa nedočkal.
Agca pritom na tlačovej konferencii vyhlásil, že tento pápež sa ho nemusí báť. "Nič pre mňa neznamená. Guľka stojí 10 tureckých lír (asi tri eurá), pápežov život pre mňa nemá hodnotu ani piatich lír," povedal podľa denníka Sabah na tlačovej konferencii, kde informoval, že nedostal odpoveď.
