Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
ATÉNY, BRATISLAVA. Letiská, železnice i metro nefungovali. Lekári ošetrovali len najvážnejšie prípady na pohotovosti, školy a úrady boli zatvorené. Dvoje najväčších odborov zvolali Grékov do ulíc, aby protestovali proti tvrdým škrtom vlády.
Od roku 2010, keď Grécko pred štátnym bankrotom zachránili peniaze z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), to bol 32. takýto veľký protest v krajine. Napriek tomu, že Grécko je v inej ekonomickej situácii.
Podľa Eurostatu je to dnes najrýchlejšie rastúca ekonomika v eurozóne. V treťom kvartáli vzrástla o 0,7 percenta, čo je viac ako Nemecko (0,1 percenta). To znamená, že krajina sa po šiestich rokoch dostala z recesie, najhoršej od druhej svetovej vojny.
Rast vydrží
Ekonómovia veria, že to bude pokračovať. „Sme presvedčení, že celoročný rast prekoná cieľ a ekonomika sa zdvihne o jedno percento,“ povedal pre denník Financial Times Platon Monokroussos, hlavný ekonóm aténskej Eurobank.
Mierne klesla i rekordná nezamestnanosť mladých do 25 rokov. Z takmer 60 percent na 53 percent a premiér Antonis Samaras sľubuje v najbližších mesiacoch ďalších 145-tisíc pracovných miest z európskych fondov.
Gréci napriek tomu protestujú. Makroekonomické čísla nepocítili.
„Mám malý hotel v Skopelos od roku 1991. Cez leto ma živil turizmus, v zime som pracovala ako konzultantka pre zabezpečenie kvality v technickej firme, lenže tu už nie sú žiadne technické firmy. A obrat cestovného ruchu je o 35 až 40 percent menší, ako bol v roku 2009, zato náklady sú o 10 až 15 percent vyššie, dane sa zvýšili osemkrát,“ hovorí pre Guardian 50-ročná Chrysoula Spanau z Atén. „Najhoršie na kríze je, že ľudia sú naštvaní, depresívni, zúfalí a izolovaní.“
Boj o rozpočet
Aj preto demonštrujú a premyslene to robia pred tým, než vláda dohodne kľúčový rozpočet na budúci rok. Kabinet už nechce ďalšie škrty, ktoré dusia ekonomiku a ohrozujú oživenie ekonomiky.
Trojka veriteľov z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF však škrty chce – v rozsahu od 1,8 do 3,5 miliardy eur. Ak sa nedohodnú, Grécko nedostane sedem miliárd eur, poslednú časť zo záchranného balíka. A ohrozí tak plánované vystúpenie zo záchranného programu do konca roka.