Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
HONGKONG, BRATISLAVA. Ešte sme neskončili, odkazujú svetu hongkonskí prodemokratickí demonštranti. V uliciach mesta to však vyzerá inak.
Polícia už vyčistila niekoľko ulíc, ktoré blokovali, desiatky demonštrantov sa za kladenie odporu ocitili vo väzbe, polícia zadržala aj dvoch najznámejších lídrov protestov.
Trpezlivosť strácajú aj obyvatelia mesta.
Verejnosť pritom protesty na ich začiatku v septembri podporovala. Hongkončanov nahnevalo, že komunistická vláda chce schvaľovať kandidátov, z ktorých si môžu v roku 2017 vybrať lídra.
V roku 1997, keď sa stal Hongkong súčasťou Číny, pritom Peking mestu sľúbil, že si lídra bude voliť do roku 2017 slobodne.
Aj to je krok dopredu
Hongkong
Hongkong bol od 19. storočia britskou kolóniou. Číne ho vrátili v roku 1997.
Peking mu sľúbil zachovanie slobôd. Sú tam necenzúrované médiá, relatívne slobodné súdy.
Peking tvrdí, že pre Hongkong, ktorý slobodné voľby nemal ani počas britskej nadvlády, je už aj táto voľba krokom smerom k demokracii.
Ľudí chce vraj ochrániť pred kampaňou, ktorá by mohla rozdeľovať spoločnosť.
Protesty sa začali v septembri, vrchol dosiahli v začiatkom októbra, keď po tvrdom zásahu proti študentom do ulíc vyšli státisíce ľudí.
Teraz si však podľa prieskumu Hongkonskej univerzity až 80 percent obyvateľov mesta myslí, že protesty by sa už mali skončiť.
Vláde teda vyšla taktika čakať, kým sa na protestné nálady zabudne. Ani stredajšia akcia, keď polícia začala čistiť ulice, sa oficiálne nezačala z jej iniciatívy.
Polícia v obchodnej štvrti Mong Kok zasiahla na základe rozhodnutia súdu, o ktoré požiadali taxikári a majitelia autobusových liniek. Prichádzali vraj o zisky.
A ani s čistením nezačali policajti, ale prvé línie barikád odstraňovali ľudia s nápisom „Mám rád Hongkong“ na tričku.
Nikto nevie, o koho presne ide, podobné to bolo so skupinami ľudí, ktoré demonštrantov napádali v októbri. Vtedy sa hovorilo o zapojení triád, čínskych mafií.
Až po týchto „neznámych“ ľuďoch prišli v stredu na rad obrnení policajti, ktorých vláda nasadila asi štyri tisícky.
Policajti od začiatku upozorňovali, že akýkoľvek odpor sa môže skončiť zatknutím. Vo väzbe nakoniec skončilo 116 demonštrantov, nimi aj dvaja najznámejší protestujúci – Lester Shum a Joshua Wong, 18-ročný stredoškolák, ktorý sa nakrátko za mrežami ocitol už na začiatku protestov.
Vyprázdnenie Mong Koku je síce dôležité, no blokáda pokračuje v iných častiach mesta. Protestné hnutie sa rozdeľuje. Kým niektorí chcú pokračovať v pokojnej blokáde, iní chcú pritvrdiť.
Joshua Wong
Svet sa už pozerá inde
„Srdcia demonštrantov poraziť nemôžete,“ kričala podľa Reuters na „upratujúcich“ policajtov 52-ročná demonštrantka Liu Juklin so žltým dáždnikom v ruke.
Ten sa stal symbolom protestov, žltými dáždnikmi sa v prvých dňoch ľudia bránili pred korenistým sprejom policajtov.
Vtedy ešte polícia zasahovala, no neskôr už väčšionou len dohliadala na demonštrantov.
Zábery rozbúreného mesta by čínskej vláde nevyhovali počas tohtomesačného stretnutia organizácie Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca.
Aj v stredu prebehlo čistenie ulíc pomerne pokojne. Už po troch hodinách sa do Mong Koku vrátila bežná premávka.
Masaker z Námestia nebeského pokoja v Pekingu, kde komunisti v roku 1989 zabili tisíce účastníkov študentkých demonštrácií, sa teda neopakoval.
