Moskva 6. decembra (TASR) Návrh moskovského primátora Jurija Lužkova na vybudovanie zavlažovacieho kanálu, ktorý by prebytočnú a povodňovú vodu sibírskej veľrieky Ob odvádzal na juh do postsovietskej Strednej Ázie, podrobne rozoberá ruský denník Kommersant.
Vzhľadom na to, že písomné materiály s návrhom, pod ktorým je podpísaný Lužkov, ale sú v ňom začiernené ostatné mená, sa objavili v čase, keď je primátor na služobnej ceste v cudzine, denník nevylučuje ani to, že sa Lužkova snaží niekto politicky zdiskreditovať.
Ako navrhuje Lužkov prezidentovi Vladimirovi Putinovi, respektíve ruskej vláde, na toku sibírskej rieky Ob pri meste Chanty-Mansijsk by sa mala postaviť priehrada, od ktorej by viedol na juh 2550 kilometrov dlhý kanál s hĺbkou 16 a šírkou 200 metrov.
Voda by mala slúžiť dvom juhoruským oblastiam a Kazachstanu a Uzbekistanu. Neskôr by sa na zdroj vody mohol napojiť aj Turkménsko a Afganistan. Voda by smerom na juh mala prekonať výškový rozdiel 110 metrov, čo by si na prečerpávacích staniciach ročne vyžadovalo 10,2 miliardy kWh elektrickej energie.
Denník Kommersant konštatuje, že o zmene toku sibírskych riek smerom do Kazachstanu a ďalších republík Strednej Ázie sa vášnivo diskutovalo na úrovni expertov a sovietskeho komunistického aparátu už od začiatku 70. rokov. Ešte skôr ako proti návrhom začali protestovať spisovatelia a vedci, sa obavy objavili aj u samotných členov ústredného výboru sovietskej komunistickej strany. Hlavná otázka znela, ako sa to odrazí na ekologickej a ekonomickej situácii v Sibíri. Panovala totiž obava, že sibírske veľrieky sa stanú plytkými a zásobovanie rozľahlých území na východe krajiny vodnou cestou nebude možné a vytvorí rovnako zložitý problém ako nedostatok vody v Strednej Ázii.
Napriek odporu niektorých funkcionárov sa zmena toku sibírskych riek smerom na juh stala súčasťou plánu X. päťročnice (1976-81). Vládni úradníci ale pomocou taktiky postupných krokov dokumenty o tomto pláne pozmenili natoľko, že celý zámer z plánu vypadol. To isté sa stalo aj pri príprave XI. päťročného plánu. Projekt zmeny toku sibírskych riek definitívne pochovalo v roku 1986 politbyro ÚV KSSZ pod vedením Michaila Gorbačova, uzatvára ruský denník Kommersant.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
