Rusko si hľadá v ázijských diktatúrach. Špekuluje sa, že doň príde na prvú zahraničnú cestu Kim Čong-un.
MOSKVA, BRATISLAVA. Rusko pre krízu na Ukrajine stráca kontakt s európskymi vládami, spojencov si preto hľadá najmä v Ázii. Najnovšie prehlbuje vzťahy s diktatúrami ako Čína a Severná Kórea.
Ruské a čínske námorníctvo si naplánovali spoločné vojenské cvičenie v Stredomorí, štvrté za posledné roky.
Peking hovorí, že vzťahy týchto dvoch krajín sú najlepšie, aké kedy boli.
Dôkazom je i dohoda o predaji ruského plynu Číne. Podľa odhadov Gazprom Číne predá v najbližších 30 rokoch plyn za 400 miliárd dolárov.
Rusi podporili aj čínsky postoj pri prodemokratických protestoch v Hongkongu.
„Veríme, že Rusko a Čína by mali spolupracovať v boji proti týmto novým bezpečnostným výzvam,“ povedal zástupca ruského ministra obrany Anatolij Antonov na návšteve Pekingu.
Protesty v Hogkongu prirovnal k „farebným revolúciám“, ktoré zvrhli vládcov v Gruzínsku či na Ukrajine. Za všetkými vraj stojí Západ.
Ruský prezident Vladimir Putin medzitým v Moskve prijal severokórejskú delegáciu. Vyzval na zvýšenie ekonomickej spolupráce s najrepresívnejším režimom súčasnosti, ktorý OSN obviňuje z bezprecedentného útlaku vlastných ľudí.
Špekuluje sa, že do Ruska by mal na vôbec prvú zahraničnú návštevu od nástupu do funkcie pricestovať severokórejský diktátor Kim Čong-un. Jeho predchodcovia pritom vždy začínali Čínou.