Medzinárodné organizácie i novinári hovoria o nových posilách
Rusko to popiera, pred summitom posiela flotilu k Austrálii
MOSKVA, PRAHA. Z prímerie zostalo len to slovo, charakterizoval situáciu na východe Ukrajiny generál Philip Breedlove, veliteľ síl NATO v Európe.
„Násilie pribúda každým dňom,“ povedal pre Reuters.
Pozorovatelia OBSE, ktorí monitorujú situáciu na východe Ukrajiny, opakovane obvinili Rusko z porušenia minských mierových dohôd a presunu väčšieho počtu vojsk na ukrajinské územie.
V stredu pozorovatelia zaznamenali veľkú kolónu ruskej techniky i vojakov mieriacich z východu k mestu Doneck, ktoré kontrolujú separatisti.
Podľa OBSE sa v posledných dňoch na Ukrajinu presúva rekordný počet ruských vojakov aj vojenských vozidiel.
Rusko presuny popiera.
„Už sme prestali venovať pozornosť nepodloženým vyhláseniam generála Breedlova o ruských kolónach, ktoré vtrhli na Ukrajinu,“ vyhlásil podľa AP Igor Konašenkov, hovorca ruského ministerstva obrany.
Streľba na ochranu
Prímerie
prímerie medzi povstalcami na východe Ukrajiny a ukrajinskou vládou sa dohodlo 5. septembra v bieloruskom Minsku,
informácií o porušení prímeria stále pribúda, medzinárodné organizácie i zahraniční novinári hovoria o kolónach techniky i vojakov z Ruska,
pre situáciu na východe Ukrajiny sa v New Yorku stretáva Bezpečnostná rada OSN, aby vyvinula tlak na Moskvu.
Aj keď situácia na východnom ukrajinskom fronte už dávno nevyzerá ako prímerie dohodnuté v septembri, vo štvrtok velenie ukrajinskej protiteroristické operácie oznámilo, že bez ohľadu na útoky protivníka bude dodržiavať minskú dohodu o zastavení paľby.
V záujme záchrany životov svojich ľudí je však pripravené streľbu opätovať.
Rebeli toto vyhlásenie ihneď spochybnili a obvinili Kyjev, že naopak jeho vojaci bezdôvodne strieľajú smerom do obytných častí miest.
Rusko všetky obvinenia odmieta. Dostáva sa však do čoraz väčšej medzinárodnej izolácie. Stavia sa do úlohy nepochopenej a všetkými nespravodlivo obviňovanej obete.
Moskva kategoricky vyzvala vedenie OBSE na Ukrajine, aby sa členovia misie prestali správať ako svedkovia obžaloby a nekritickí stúpenci Kyjeva, a vrátili sa k svojej pôvodnej práci - a bez predsudkov sa zasadzovali o návrat mieru na ukrajinskú územie.
Kyjev je naopak s prácou OBSE spokojný a poskytol pozorovateľom obrnené autá, aby mohli bezpečne vykonávať svoju misiu.
Hovorca ruského ministerstva zahraničia Alexander Lukaševič však stále hovorí o „mieri na ukrajinskom území“.
Lukaševič dokonca správy, ktoré tento týždeň prinášajú nielen zahraniční novinári, OBSE, ale aj NATO o posilách techniky a vojakov z Ruska, nazval „strašidlami“.
Priveľa letectva
Informácie o presune ruských vojsk na Ukrajinu však za nepravdivé nepovažuje ukrajinská vláda. Ministerstvo vnútra Ukrajiny nevylúčilo, že sa pripravuje masívny vpád ruskej pravidelnej armády na Ukrajinu.
Svedčí o tom aj koncentrácia ruského vojenského letectva pozdĺž ukrajinskej hranice.
Koncom októbra premiér tzv. doneckej ľudovej republiky Alexandr Zacharčenko vyhlásil, že treba dostať pod kontrolu niekoľko miest, z ktorých jeho vojakov vytlačili ukrajinské jednotky.
Na to vznikli štyri nové úderné skupiny, v ktorých je teraz na útok pripravených najmenej pätnásť ruských vojakov a dobrovoľníkov a približne 12-tisíc miestnych separatistov.
Téma na summite
Aj o tom by sa malo rokovať na summite G20, ktorý sa začína v sobotu v austrálskom Brisbane.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová to sľúbila v telefonickom rozhovore ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi. Merkelová chce ruského prezidenta Vladimira Putina ostro pokarhať za to, že Rusko neplní minské dohody o prímerí.
„Presúvanie vojenskej techniky a posíl na východ Ukrajiny nedáva zmysel. Nová konfrontácia prinesie problémy obom stranám,“ vyhlásil nemecký šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier.
Pôvodne časť členských krajín G20 nechcela Putina pre Ukrajinu vôbec pozvať, nakoniec zvíťazil názor, že treba využiť túto platformu a pokúsiť sa ovplyvniť rokovania s Moskvou.
Rusko však vo štvrtok naznačilo, akým jazykom chce hovoriť, keď demonštratívne poslalo do neutrálnych vôd neďaleko Austrálie niekoľko krížnikov zo svojej Tichooceánskej flotily.
Aj keď Austrálčania zdôrazňujú, že Rusko tým nič neporušilo, novinári také gesto označili za veľavravné.
Stĺpček Petra Schutza: O život
Tragické je, že Európa sa môže len prizerať a priebežne monitorovať.
Keď Rusko podpísalo s Úniou a Ukrajinou dohodu o plyne, prebleskoval akýsi chabý lúč nádeje, že aj vzhľadom na slabnúce kĺby a kríže ruskej ekonomiky nechá Kremeľ suseda chvíľu na pokoji.
To je za nami. Presuny vojsk okolo hranice východnej Ukrajiny a cez ňu veštia takmer s istotou, že stojíme pred politicky najtreskúcejšou zimou v Európe za 25 slobodných rokov.
Má to – zvrátenú, putinovskú – logiku. Zmrazenie konfliktu v takzvanom prímerí síce žmýka Ukrajinu, ale separatistom v Donecku a Luhansku nedáva dlhodobú perspektívu. Obe strany sa tak pripravujú na boj, že iný scenár ako vojnu akoby samy nepripúšťali.
Tragické je, že Európa sa môže len prizerať a priebežne monitorovať, koľko Rusov s akou výzbrojou tu či tam prekročilo hranicu. Ukrajina hrá o život, ale to platí už takmer rok.
