MADRID, BRATISLAVA. Katalánsko si chce vládnuť samo. V nedeľňajšom neoficiálnom a nezáväznom referende o tom rozhodlo 80,7 percenta voličov, ktorí sa vyslovili za odtrhnutie od Španielska.
Výsledok referenda oznámila v pondelok ráno katalánska vláda po sčítaní viac ako 88 percent hlasov.
„Referendum bolo úspešné a predviedlo, že si Katalánsko chce vládnuť samo. Zaslúžime si legálne referendum,“ vyhlásil pred zahraničnými novinármi podľa AFP katalánsky premiér Artur Mas.
Hlasovanie má politickú váhu
Hlasovať prišli v nedeľu takmer dva milióny voličov, čo Mas označil za veľký úspech. Za nezávislé Katalánsko ich hlasovalo 1,65 milióna.
Oprávnených voličov je v jednom z najbohatších regiónov Španielska 5,4 milióna, odporcovia hlasovania referendum bojkotovali. Centrálna vláda v Madride referendum neuznáva, hlasovanie však má politickú váhu.
Z Madridu Kataláncom minister spravodlivosti Rafael Catalá odkázal, že považuje hlasovanie za „politickú propagandu, bez demokratickej právoplatnosti.“
V najbližších dňoch preto prokuratúra zváži, či podnikne právne kroky voči usporiadateľom referenda a zváži ich trestnú zodpovednosť.
Nekompromisný postoj už predtým vyjadril premiér Mariano Rajoy: „Pokiaľ budem premiérom, nikto nerozbije jednotu Španielska. Nikto!“
Katalánsko by nebolo členom EÚ
Sedem a polmiliónové Katalánsko prispieva do španielskeho rozpočtu najväčším dielom – podieľa sa na 18,8 percenta HDP Španielska. Katalánci sa sťažujú, že odvádzajú viac, než dostávajú. Vyzdvihujú tiež jazykové a kultúrne rozdiely.
Podľa odborníkov by sa však samostatný štát musel vyrovnať s prepadom hospodárstva. Brusel už avizoval, že Katalánsko by nebolo členom Európskej únie.
Referendum sa uskutočnilo napriek tomu, že ústavný súd v Madride hlasovanie pozastavil s tým, že potrebuje viac času na rozhodnutie, či je legálne.
Nedeľňajšie hlasovanie, ktoré je skôr prieskumom verejnej mienky, miestnych ľudí pritiahlo.
Pred mnohými hlasovacími miestnosťami sa tvorili dlhé rady, len v meste Girona na severe provincie sa niekoľko ľudí pokúsilo hlasovanie narušiť.
Je to viac nespokojnosť s krízou
Nezávislosť žiadajú Katalánci od roku 2010, keď ústavný súd upravil podmienky pre autonómiu provincie a odstránil napríklad uznanie katalánskeho národa.
O dva roky neskôr potom Madrid odmietol priznať Katalánsku viac autonómie vo výbere a správe daní. Na to reagovala katalánska vláda rozhodnutím vyhlásiť referendum a žiadala odtrhnutie.
„Kataláncov, ktorí v posledných troch rokoch vyšli do ulíc, bolo tak milión alebo milión a pol, to je 20 až 22 percent katalánskej populácie,“ konštatoval Antón Costas, predseda vplyvnej ekonomickej organizácie Cercle d´Economia.
Podľa neho je to hlavne odpoveď na ekonomickú krízu. Keď sa ju podarí zvrátiť, snahy o odtrhnutie sa skončia.
„Sú to to pokusy stotožniť túžbu po nezávislosti, ktorá podľa mňa nie je väčšinová, s obecnou nespokojnosťou, ktorá väčšinová je,“ povedal pre agentúru EFE Costas o krajine, kde je viac ako 20-percentná nezamestnanosť.
K referendu sa vyjadril aj britský premiér David Cameron.
Británia si podľa neho želá, aby Španielsko zostalo jednotné a akékoľvek referendum o nezávislosti 7,5-miliónového Katalánska sa malo uskutočniť v rámci patričného ústavného rámca.
Odpovedal tak na otázku, čo by odporučil Španielom po jeho skúsenosti so škótskym referendom.
