Je ich skoro milión, takzvaných presídlencov. Ukrajina sa ešte nikdy nestretla s takým obrovským a nekontrolovaným pohybom ľudí ako teraz. Postarať sa o nich musí byť pre vládu prioritou, hovorí regionálny predstaviteľ vysokého komisariátu pre utečencov OSN Oldřich Andrýsek.
Ľudia z východu sa sťahujú do centrálnej a západnej časti Ukrajiny, v krajine rastie napätie a nervozita. Na Donbase sa stále bojuje. Nie je vlastne problém Ukrajiny problémom obrovskej priepasti medzi obyvateľmi východu a západu krajiny?
„Stále počujem, že východné oblasti Ukrajiny sú vlastne ruské. Že majú ruskú históriu. Ale keď sa pozriete na demografické dáta staré niekoľko rokov, zistíte, že všade žila väčšina Ukrajincov. Mestá boli rusifikované, ale dedina nie. Väčšina obyvateľstva Luhanska sa považovala za Ukrajincov, prípadne sú inej národnosti. Nie je pravda, že 95 percent obyvateľov Donbasu sú ruskojazyční, a preto sa báli cestovať do západnej a strednej časti Ukrajiny, pretože tu by s nimi nikto nechcel hovoriť po rusky. Nezmysel. Ja som sa za tri a pol roka pobytu tu, či už v západoukrajinskom Užhorode, či Ľvove, alebo v Kyjeve nestretol s tým, že by so mnou niekto nechcel hovoriť po rusky. Po ukrajinsky ani neviem.“
V dôsledku anexie Krymu a vojny na Donbase sa dalo do pohybu skoro milión ľudí. Máte prehľad o tom, kto potrebuje nutne pomoc medzinárodného spoločenstva?
„Minimálne 430-tisíc ľudí, ktorí utiekli najskôr z Krymu, neskôr z Luhanska a Donecka, požiadalo o nejakú formu pomoci. Vojna už trvá sedem mesiacov, a register presídlených osôb ukrajinská vláda stále len tvorí. Existuje tiež obrovské množstvo ľudí, ktorí sa vôbec registrovať ako presídlenci nechcú. Robíme stovky rozhovorov s tými, ktorí prichádzajú. Vďaka tomu tušíme, že ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, je 700- 800-tisíc. Sláva Bohu, len zhruba 400-tisíc má natoľko vážne problémy, že niekde prosí o pomoc.
Tí ostatní sa nehlásia, pretože sa boja úradov?
„Mnohí z nich si hovoria: prečo sa registrovať, keď nie je žiadny systém a neprinesie to žiadny úžitok. V tejto krajine totiž už od vlády nikto neočakáva vôbec nič. Naopak. Keď sa človek vyberie za byrokratom, môžu nastať len problémy. Trebárs vás začnú preverovať a vy budete musieť zaplatiť úplatok, aby ste sa kontrolórov zbavili. Je tu však aj kategória ľudí, ktorí sú finančne zabezpečení. Majú dosť peňazí, aby žili bez pomoci úradov.“
V Donecku žilo do vojny najviac milionárov z celej Ukrajiny. Predpokladám, že tí bohatší odišli ako prví...
„Už v máji a júni stredný a vyšší biznis odišiel. A odišiel v mercedesoch, ubytoval sa v päťhviezdičkových hoteloch. Teraz si títo ľudia už kúpili nové domy, trebárs v Odeskej oblasti. Nejaká registrácia pre túto vrstvu nemá žiadny zmysel. A ešte jedna kategória ľudí na úrady nejde. Neverí totiž ukrajinskej vláde a bojí sa, že sa zoznamy s ich menami dostanú do rúk súčasného proruského vedenia Krymu a východných oblastí.“
Čo by sa im mohlo stať?
