Tel Aviv 2. júla (TASR) - Sršne v ničom nezaostávajú za skutočnými murármi. Izraelskí a holandskí vedci podľa časopisu Nature zistili, že sršne druhu Vespa orientalis pri stavbe svojich plástov umiestňujú presne do stredu kupolovitej hornej časti každej šesťuholníkovej komôrky, v ktorých sa vyvíja ich potomstvo, malé zrnko kryštálu. Toto zrnko pravdepodobne funguje ako olovnica.
Skoršie pokusy so sršňami v centrifúge ukázali, že tento hmyz sa pri stavbe plástov orientuje podľa gravitácie. V roku 1992 sa tento poznatok mal overiť v podmienkach mikrogravitácie na palube amerického raketoplánu Endeavour. Pokus však nevyšiel, pretože väčšina zo 180 samičiek sršňov počas letu uhynula.
Prítomnosť kryštálov v plástoch objavil tím vedcov pod vedením Jacoba Ishaya z univerzity v Tel Avive na záberoch elektrónového mikroskopu. Kryštály sú nepriehľadné, zaokrúhlené a majú priemer asi desatiny milimetra. Skladajú sa z titanu, železa a kyslíka a malého množstva uhlíka. Ten sa tam však dostal asi slinami, ktorými sršne kryštály prilepujú k stene plástu.
Pôvod kryštálov zatiaľ nie je známy. Sršne ich buď nazbierajú v okolí, alebo ich produkujú samé, pretože titan majú aj vo vlastnom organizme. Aj o zmysle kryštálov vedci len špekulujú. Hoci sú magnetické, hlavnú úlohu hrá asi ich váha. Keď totiž sršne bubnujú nohami po plástoch, vibrujú kryštály inak ako zvyšný ľahký stavebný materiál. Týmto spôsobom môžu sršne kontrolovať orientáciu plástov vzhľadom na gravitáciu a budovať ich steny aj v tmavom vnútrajšku hniezda.
