BRUSEL 3. decembra (SITA) - Rokovania s kandidátskymi krajinami o podmienkach ich vstupu do Európskej únie (EÚ) sa s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrú až na kodanskom summite. Vyplýva to z vyjadrení hlavných vyjednávačov viacerých kandidátskych krajín, k
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
toré dúfajú, že sa im v Kodani podarí vybojovať si ústupky EÚ v takých oblastiach, ako je zvýšenie štartovacej úrovne priamych platieb a skrátenie prechodného obdobia na dosiahnutie ich plnej výšky. "Nie je vylúčené, že rokovania sa zavŕšia až v Kodani," povedal hlavný slovenský vyjednávač Ján Figeľ, ktorý čaká na rozhodnutie vlády o ďalšom postupe Slovenska a o definitívnom stanovisku. Maďarský vyjednávač Endré Juhász si po rokovaniach nemyslí, že by sa posun v otázkach ako priame platby alebo kompenzácie mohol dosiahnuť na ministerskej úrovni, ale že rozhodnutie bude musieť prijať summit. Spochybnil sa tým aj zmysel konania ministerskej konferencie, plánovanej do Bruselu na 9. - 10. decembra, na ktorej chcelo pôvodne Dánsko uzavrieť rokovania s čo najväčším počtom krajín alebo aspoň rokovania o všetkých bilaterálnych požiadavkách. O tom, že až na summite sa budú môcť riešiť spoločné požiadavky kandidátov, sú presvedčení aj vyjednávači ČR, Slovinska a Poľska. Nijaká z kandidátskych krajín nechce odhaliť, aký má cieľ, čo sa týka čistej finančnej situácie po vstupe do EÚ a ani akú sumu by v rámci rôznych platieb chcela od únie získať. Priestor na rokovania dáva však podľa viacerých rozdiel medzi tým, čo predstavuje upravená dánska ponuka a tým, čo predstavuje suma, na ktorej sa EÚ dohodla na summite v Berlíne v roku 1999. "Som presvedčený, že dohoda oboch strán je možná najneskôr v Kodani aj preto, že predpoklad na rozšírenie vytvára Berlínsky rámec, ktorý nebol prekročený. Dáva skôr priestor aj hlavám štátov a vlád na politické rozhodnutia," povedal po utorňajších rokovaniach Ján Figeľ. Maďarsko sa v utorok jasne vyslovilo za to, aby EÚ pokračovala vo vyplácaní kompenzácií aj v roku 2005 a 2006, ktoré ponúkla kandidátom najmä na potreby poľnohospodárstva kvôli nižšej úrovni priamych platieb pre rok 2004. Túto požiadavku podporuje aj Slovensko a Poľsko, zatiaľ čo ČR sa k tomu zatiaľ nevyjadrila. Kompenzácie mali pôvodne pokryť príspevky nových členských krajín do časti rozpočtu, ktorá sa využíva na vyplácanie priamych platieb. Keďže priame platby sa vyplácajú spätne za predchádzajúci rok, bolo by nespravodlivé, aby noví členovia platili za platby, z ktorých oni nič nedostali. Neskôr sa však cieľ týchto kompenzácií zmenil a to z obavy, aby sa kandidáti nerozhodli žiadať aj kompenzácie za takzvanú britskú zľavu z rozpočtu. Kompenzácie by mali poslúžiť na zlepšenie situácie v poľnohospodárstve, ale nič novým členom nezabráni, aby ich využili aj v iných oblastiach. Práve preto sú pre kandidátov ešte príťažlivejšie. Maďarský vyjednávač zároveň povedal, že kompenzácie by mali zaistiť Maďarsku takú čistú finančnú situáciu, aká by nastala v prípade úplného uplatňovania všetkých politík EÚ, vrátane priamych platieb a štrukturálnych fondov. Priznal však, že maximálne dosiahnu polovicu tejto hodnoty.