FOTO – TASR
Jeden z najväcších vynálezcov sveta Thomas Alva Edison bol dysgrafik a dysmetrik.
Nikdy sa nenaučil písať bez hrubiek a neuznával interpunkciu.
„V triede som bol vždy posledný. Stále som mal pocit, že ma ucitel nemá rád a že si – podobne ako môj otec – myslí, že som hlupák.“
Do školy preto vydržal chodit len tri mesiace, potom ho doma učila matka.
Neskôr s obľubou hovoril: „Môžem si za pätnást dolárov týždenne najat toľko matematikov, koľko chcem. Ale oni si nemôžu najat mna.“
Myslitel Albert Einstein bol zase pomalý, velký a hranatý.
V škole potreboval na všetko vela casu, dokonca nebol dobrý ani v matematike.
Na nemeckom gymnáziu mu profesor gréctiny povedal: „Narušujete rešpekt triedy ku mne už len svojou prítomnostou. Urobili by ste najlepšie, keby ste zo školy odišli.“
A tak si nositel Nobelovej ceny dorobil maturitu až o rok neskôr, vo Švajciarsku.
Najväcší taliansky skladatel Giuseppe Verdi mal zase na vysvedcení napísané: „Melodicky neschopný!“
A ako sa ucili naši, slovenskí „ludia v popredí“?
Maratónec Mikuláš Dzurinda mal problémy s telocvikárom, vicepremiérovi pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi nic nehovorila deskriptívna geometria, minister kultúry Milan Knažko mal málokedy jednotku zo správania.
Napriek tomu na školu spomínajú radi – a so sympatickou sebairóniou.
DZURINDA: MARATÓNEC S DVOJKOU Z TELESNEJ
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda je síce známy svojím pozitívnym vztahom k akýmkolvek športom, v siedmej triede základnej školy mal však z telesnej „chválitebný“ – dvojku.
Telocvikár to zdôvodnoval „zlým uhlom pri kotrmelci“, jasné bolo to, že známka skôr vyjadrovala odlišný názor mladého Dzurindu a ucitela telesnej výchovy na rôzne veci. A tých bolo iste viac.
Dzurinda je dnes zanieteným maratóncom, kvôli kondicke behá niekolkokrát týždenne.
V kuloároch sa dokonca hovorilo, že ked sa na svojej poslednej ceste vo Washingtone zhovárali s Georgeom W. Bushom o športe, prezident USA skonštatoval, že je v maratóne skoro o hodinu horší.
Premiér SR si casto zahrá aj tenis – aj s Ivanom Miklošom.
Vicepremiéra však porazil len raz.
Aj na to George Bush pekne zareagoval – smerom k Miklošovi poznamenal: „Nemyslíte si, že je to riskantné?“
Nuž, Mikloš má svoje – „niekedy nebezpecné“ – zásady.
SME pred casom povedal: „Nikdy a v nicom nenechávam nikoho vedome vyhrávat.“
Na vysvedcení Mikuláša Dzurindu je ešte zaujímavé, že hoci tam má z telocviku dvojku, na druhej strane sa dozviete, že „pracoval v basketbalovom krúžku“.
Dvojku mal potom ešte z hudobnej – a z ruštiny.
Zato v kolónke „pochvaly a odmeny“ sa skvie: „Pochvala za úspešné organizovanie skupiny signál P 20 Jánošík.“
Išlo o orientacno-poznávaciu hru, vodcovský duch ho zrejme sprevádzal od malicka.
Jeho mladšia dcéra Janka má s cím porovnávat – aj ona priniesla v piatok vysvedcenie zo siedmej triedy.
WEISS: ŽENA MU SPADLA Z CEREŠNE
Pamätá sa aj na svoj prvý den v škole, aj na prvú ucitelku.
„Na strednej škole som bol tajne zalúbený do telocvikárky.“
Chodil na strednú všeobecnovzdelávaciu školu, dnes je to Gymnázium Juraja Hronca.
„V dejepise a v jazykoch som patril medzi vynikajúcich študentov, ale pred matikou a deskriptívnou geometriou som sa klepal. Na vysvedcení som z nej mal trojku, zmaturoval som však nad ocakávanie môjho profesora a dostal som dvojku.“
S cím nemal žiadne problémy, bola telesná výchova.
„Najradšej som mal loptové hry. Tak sa to vtedy skutocne volalo,“ smeje sa.
Na vysokej škole síce nebýval na internáte, ale internátnych radovánok sa nezúcastnoval.
„A potom som šiel na cerešnovú brigádu a tam mi z cerešne spadla manželka.“
Pri štátniciach už potom privelké „nervy“ nemal – najväcšie mal pri maturite.
Zase pre matematiku.
MORIC: NA ZÁKLADKE DVOJKA ZO SPRÁVANIA
Ako piatak na základnej škole „schytal“ Vítazoslav Moric dvojku zo správania.
„Ked sme sa chlapci z dediny šaleli, prevrátili sme celý záchod. To neboli murované ako dnes, ale drevené.“
Nemal oblúbený, ani neoblúbený predmet.
„Co som skutocne nevedel – nerozumel som tomu princípu – bolo kreslenie. Nemal som ho rád. Ucitelia kreslenia mali so mnou konskú trpezlivost.“
Priznáva, že mal aj protekciu – brat jeho mamy bol totiž riaditelom školy.
MIKLOŠ: CESTNÉ UZNANIE ZA ZBER PAPIERA
Vicepremiér Ivan Mikloš SME povedal, že v škole nebol žiadnym premiantom.
„Bol som nadpriemerným študentom.“
Na konštatovanie, že tieto dve veci sa predsa nevylucujú, nás uviedol do svojho hodnotenia školskej hierarchie: „Premiant; skoro premiant; nadpriemerný študent; priemerný študent; podpriemerný; a potom nasleduje úplná katastrofa.“
Z predmetov mal najradšej telesnú – „asi ako každý“ – takisto zemepis, dejepis, obciansku výchovu.
„Tú som sa nemusel ucit, dala sa obkecat.“
Nemal rád chémiu a výtvarnú výchovu.
„Boli casy, ked som mal na prvom stupni základnej školy jedinú dvojku – z výtvarnej.“
Comu nerozumel, bola deskriptívna geometria: „Doteraz absolútne neviem, o com to je. Ale mal som ten predmet celkom rád, pretože nás ho ucil dobrý profesor.“
Dvojku zo správania ani nábeh na nu nemal.
„Dostal som iba s kamarátmi pokarhanie, ked sme si urobili klub v nejakej kôlni a nakoniec sa zistilo, že tam bol sklad výbušnín.“
Priznáva, že síce vylomeniny neinicioval, bol však ich spoluorganizátorom.
„A tiež som bol zberovým referentom, niekde mám dokonca odložené cestné uznanie za zber papiera.“
Najradšej mal vysokú školu, skúšky robil väcšinou na jednotky a na dvojky, trojku dostal málokedy.
„Tam som sa ale zvycajne nesústredil na známky, ale na to, aby som tie skúšky urobil co najrýchlejšie a mohol sa venovat iným cinnostiam.“
Napríklad športu, konštatujeme.
„No áno, bol tam aj ten šport, okrem iného,“ smeje sa Mikloš pri spomínaní.
BOŽIK: SNAŽIVÝ PREDSEDA
Podpredseda HZDS Jozef Božik bol vždy predsedom, ci aspon podpredsedom triedy.
Dokázal vraj zaktivizovat aj tých najlenivejších spolužiakov – už od detstva bol skrátka snaživý.
Slovíckom „snaživý“ sa dokonca aj sám charakterizuje, inak sa považuje za „bežného študenta“.
Najhoršie vysvedcenie mal vo štvrtom rocníku na základnej škole – šest dvojok a dve jednotky.
Už v siedmom rocníku mal na pol roku samé jednotky.
A ktoré predmety mu nešli?
Zrejme slovenský jazyk a matematika – a urcite výtvarná výchova.
KNAŽKO: JEDNOTKA ZO SPRÁVANIA? MÁLOKEDY
Minister kultúry Milan Knažko bol pocas štúdia na základnej škole vyznamenaný, na strednej to už bolo horšie.
Najradšej mal slovencinu a architektúru.
A co neznášal?
„Všetko ostatné.“
Na otázku, ci mal aj dvojku zo správania, skonštatoval: „Charakterizoval by som to tak, že niekedy som mal zo správania aj jednotku.“
Preco teda mával horšie známky zo správania, ako „výborný“?
„Už ani neviem. Ale keby som si pospomínal, bolo by to na dvojhodinový rozhovor.“
MIKLOŠKO: SPOLUŽIACI HO VÍTALI MÁVANÍM
Rodicia Františka Mikloška sa báli, že sa kvôli ich nevyhovujúcemu kádrovému profilu nedostane na vysokú školu a preto potrebuje mat v rukách remeslo – dali ho študovat na strednú priemyselnú školu stavebnú.
Stavebníctvo a zememeracstvo.
Mikloško tú školu tak neznášal, že už v druhom rocníku „exceloval“ – zo štrnástich predmetov mal na polroku jedinú jednotku.
Z predmetu „strojníctvo a stroje“.
Nasledovali tri dvojky, devät trojok a jedna štvorka – z technológie.
V dalších rocníkoch sa už „polepšil“, ale stále tam chodil nerád.
„Nechýbal som vela hodín, ale zvycajne som chodil neskoro. Spolužiaci ma preto väcšinou vítali mávaním z okien,“ smeje sa bývalý šéf SNR.
A v tretom rocníku to zaklincoval – na konci roka dostal dvojku zo správania.
„Za to, že som našepkával.“
Na vysokú školu sa napriek týmto peripetiám dostal – a nemal so štúdiom ani najmenšie problémy.
